Ak ste v stredoveku počas Uhorského kráľovstva chceli niečo predať či kúpiť, mali ste na to jednoznačné miesto – trh. Jarmočné trhy však boli aj oživením spoločenského života, pretože sa na nich schádzali ľudia nielen z okolia, ale i zďaleka. Viete, s čím sa oddávna spájajú trhy a jarmoky na našom území? Ktoré môžete navštíviť aj dnes?
Trhy mali svoje konkrétne miesta a obdobie trvania. Na rozdiel od dnešnej doby sa človek nemohol kedykoľvek dvihnúť a vybrať na skok do obchodu po jednu potravinu, ktorú zabudol deň predtým kúpiť. Trhy potrebovali na svoje fungovanie finančnú podporu, ktorú im mohol zabezpečiť jedine kráľ, čo znamenalo, že určoval, ktoré trhy sa smeli konať a kedy.
Ako trhy voľakedy fungovali?
Aby ľudia zaistili, že na trhoch bude ako najväčšia škála tovaru, tak aj najväčší počet zákazníkov, začali ich zo začiatku utvárať na veľmi strategických miestach. Často nimi boli práve oblasti s veľkým pohybom obyvateľstva, ako napríklad dopravné križovatky, riečne priechody či hranice medzi jednotlivými oblasťami krajiny. Medzi obľúbené miesta patrili aj významné rieky, napríklad lokality v blízkosti Dunaja. Prirodzená migrácia ľudí cez tieto územia garantovala prísun zákazníkov zo všetkých možných kútov, čo znamenalo aj diverzitu samotnej ponuky.
Najvyhľadávanejšími a najpredávanejšími komoditami boli práve potraviny ako soľ a víno. Po živočíšnych výrobkoch bol obzvlášť vysoký dopyt, išlo hlavne o mäso, tuk, vosk, syr, ale aj o kože a kožušiny. Jedlo bolo podmienkou každého dobrého trhu. Nechýbalo ovocie, med, obilniny (pšenica, raž, jačmeň a ovos), chmeľ a niekedy ani korenie dovezené z cudziny. Ľudia zvykli predávať a kupovať aj celé zvieratá, najmä kone, voly, kozy, ovce a ošípané. Trhy v oblastiach riek ponúkali aj ryby. Okrem toho ponuka obsahovala aj seno pre zvieratá či stavebné a palivové drevo.
ZAUJÍMAVÔ
Mnohokrát sa na trhoch našli nielen veci každodennej potreby, ale aj luxusné výrobky. Patrili k nim napríklad niektoré druhy zahraničných korenín či vzácne látky. Z písomných prameňov sa dozvedáme, že trhy mali v minulosti aj svoju „negatívnu stránku“ – výnimkou totiž nebolo obchodovanie s otrokmi za vlády Arpádovcov.
História trhov na našom území
Prapočiatky tradície trhov vieme vystopovať až do začiatkov 11. storočia, konkrétne k prvému uhorskému kráľovi Štefanovi I. Ten v roku 1009 vydal nariadenie, aby každých desať dedín postavilo kostoly pre ľudí z okolia a zároveň využilo priestranstvo týchto kostolov na výmenu produktov a tovarov.
Do začiatku 13. storočia išli všetky príjmy z trhov priamo kráľovi. Až Ondrej II. narušil tento systém, keď daroval osadu Plavecký Štvrtok istému grófovi. Spolu s ňou prešiel i všetok zisk na grófa, čím sa začali vytvárať nové typy slobodných trhov. Keďže osady už nepatrili kráľovi, tzv. kráľovskí mýtnici nemali právo vyberať od trhovníkov mýto.
Ako sa otvárali brány obchodu?
V roku 1241 po vpáde Tatárov do Uhorska musel vtedajší kráľ Belo IV. ujsť až do Dalmácie, dnešného Chorvátska. Po tom, ako sa Tatári stiahli a kráľ sa vrátil do svojej krajiny, uvedomil si škody, ktoré narobili nielen cudzí narušitelia – práve územie Slovenska, najmä okolie Spiša, trpelo najviac –, ale prehodnotil i smerovanie svojej vnútornej politiky. Začalo sa tak niečo, čo dnes poznáme pod názvom nemecká kolonizácia.
V roku 1248 pozval Belo IV. do krajiny nemeckých osadníkov, aby navrátili život do spustošených miest a dedín. Nie všetkým osadníkom sa však chcelo opustiť svoju rodnú krajinu, a tak im uhorský kráľ prisľúbil za ich pobyt u nás viacero privilégií– okrem iného práve privilégium usporadúvať trhy. Rôzne mestá a obce tak mohli otvoriť brány obchodu, pričom na „obchodovanie“ im bol vyhradený určitý deň v týždni. Na základe toho im prislúchali výstižné pomenovania známe až dodnes. Príkladom sú Rimavská Sobota, Dunajská Streda či Spišský Štvrtok. Boli zaužívané aj z informatívneho hľadiska – domáci, ako aj iní obyvatelia tak vedeli, že trhy v nich sa konali vždy v sobotu, v stredu a vo štvrtok.
Trhy verzus jarmoky
Spolu so slobodnou formou trhov začali mestá meniť i charakter svojich obchodov. Namiesto jedného dňa sa trhy zvykli pretiahnuť na celý týždeň či sviatočné obdobie. Také trhy sa začali nazývať jarmoky. Toto sviatočné obdobie sa zväčša viazalo na cirkevné sviatky alebo súviselo so sviatkom patróna daného kostola mesta či dediny. Zatiaľ čo denné trhy ponúkali rôzne potraviny a poľnohospodárske produkty, jarmoky disponovali najmä remeselnými výrobkami.
ZAUJÍMAVÔ
Vďaka písomným prameňom a záznamom v mestských kronikách vieme, že naše trhy časom ponúkali tovar z celej Európy. Import aj export tovaru bol silne naviazaný na medzinárodný obchod, najmä na Poľsko, Byzanciu, Flámsko a Prusko.
Jarmočné trhy sa nezaobišli bez predajcov modrotlače, súkna, bez čižmárov, krpčiarov, klobučníkov, hrnčiarov, šafraníkov či medovnikárov, ktorí tam vždy mali osobitné postavenie. Okrem nich ste tam mohli v minulosti stretnúť aj žonglérov, komediantov, zabávačov či spevákov. Súčasťou jarmokov boli aj „nôtené správy“ – v podobe tzv. jarmočnej piesne boli ľudia oboznamovaní s rôznymi udalosťami, novými chýrmi, ale aj s hrôzostrašnými príbehmi. Jarmoky teda fungovali aj ako náhrada novín.
Významný Prešporský jarmok
Jedným z najvýznamnejších trhov a udalostí všeobecne bol výročný Prešporský jarmok. Trval celých 15 dní a začínal sa presne týždeň pred dňom svätého Vavrinca (10. augusta) a končil sa na siedmy deň po svätom Vavrincovi. Jarmok bol úspešný a vychýrený v celom Uhorsku natoľko, že neskôr dostal Prešporok možnosť zorganizovať aj druhý podobný jarmok, tentoraz s trvaním 16 dní. Bol povolený mestskými privilégiami a udelený kráľom Ľudovítom I. v roku 1344.
ZAUJÍMAVÔ
Na poriadok na trhoch dozeral tzv. trhový richtár, ktorý ako zamestnanec mesta mal na starosti spory medzi trhovníkmi a dohliadal na používanie miestnych mier a váh, keďže povinnosť používať jednotné miery bola v Uhorsku zavedená až v roku 1808.
Ďalší trh a jarmok v Prešporku? V roku 1418 cisár Žigmund Luxemburský povolil usporadúvať týždenný trh každý jeden utorok. Prešporok sa začal stávať centrom obchodu – ďalší panovníci postupne schvaľovali nové, dokonca dlhšie jarmoky. V roku 1430 sa uskutočnil 28-dňový jarmok pred Rybárskou bránou a v roku 1472 zase 4-týždňový na predmestí pred Michalskou bránou.
Trhy a jarmoky v súčasnosti – tradície na Slovensku
Zatiaľ čo naprieč históriou slúžili trhy a jarmoky ako významné a jedinečné dni obchodu – napokon, cez územie Slovenska prechádzali dôležité obchodné cesty (Jantárová a Česká) –, v dnešnej dobe predstavujú skôr slávnosti tradícií a kultúry. Mnohé naše jarmoky nadobudli zábavný charakter, ponúkajúc celú škálu spestrenia si dní, a to od kolotočov až po stánky s občerstvením. Najmä jedlo (aj v podobe rozmanitých gastronomických špecialít) nachádza na jarmočných trhoch väčšie a väčšie zastúpenie. Čoraz viac je priestor venovaný i tradičným výrobkom a remeslám (po 90. rokoch 20. storočia totiž čelili postupnému vytrácaniu sa z týchto podujatí).
V duchu tradícií dodnes
Trh ľudových remesiel v Spišskej Novej Vsi
Spišská Nová Ves dodnes láka na návštevu unikátnym Trhom ľudových remesiel. Ten sa spája aj s bohatým kultúrnym programom, pričom celé podujatie je ladené v duchu dôb minulých. Samozrejme, nechýba široká ponuka remeselných výrobkov a ani sprievodné podujatia, ktoré zahŕňajú napríklad ukážky rytierskeho turnaja z obdobia stredoveku či výstavu fotografií kvetov Spiša. Rozmanitý program býva pripravený na posledné augustové dni.
Jarmok v Bardejove
Bardejovský jarmok ponúka nádherný náhľad na históriu našej krajiny, ako aj fungovanie trhov, pričom patrí k historicky najvýznamnejším – v roku 2022 sa uskutočnil 669. ročník historického a 49. ročník novodobého jarmoku. Záver augusta sa tam pravidelne spája s ruchom obchodníkov, umelcov, šikovných majstrov v Uličke remesiel, s vystúpeniami folklórnych súborov, umeleckých telies a rôznych kapiel. Zábavné atrakcie, lunapark a gurmánske špeciality vás taktiež každoročne počkajú.
Trhy v Bratislave
Naše hlavné mesto ponúka v súčasnosti viacero trhov a jarmokov. Medzi vyhľadávané podujatia patria Farmárske trhy vo Vrakuni. Konajú sa 16. augusta, 30. augusta, 13. septembra či 8. októbra 2022 a mnohé iné dni v roku. Okrem toho môžete v dňoch 3. až 4. septembra 2022 navštíviť na Hviezdoslavovom námestí, Rybnom námestí a Panskej ulici 32. ročník najväčšieho festivalu tradičných remesiel, nazývaného aj Dni majstrov ÚĽUV. Ľudová kultúra a remeslá zo všetkých kútov Slovenska sa tak na pár dní stretnú v Bratislave, kde sa môžete tešiť na tvorivé dielne a pri príležitosti ukážok remesiel spoznať majstrov ľudovej umeleckej výroby, ktorým sa na tomto obľúbenom podujatí udeľujú čestné tituly.
Trnavský jarmok
Trnavský jarmok je jedným z najstarších trhov na Slovensku. Jeho korene siahajú až do 13. storočia. Okrem klasického občerstvenia a kolotočov ponúka aj predstavenia ľudovej veselice a remesiel či rozprávkový svet trnavského hradu pre najmladších. Koná sa vždy začiatkom septembra a snaží sa prebúdzať takmer zabudnutú remeselnú prácu majstrov, staré regionálne recepty a vytvárať originálne zážitky, tancovačky či veselice, a to vo viacerých lokalitách Trnavy. Uskutoční sa v termíne 8. až 11. septembra 2022 a počas jarmočnej soboty odhalí 8-metrový katapult trebuchet, ktorého vyhotovenie sa, ako inak, bude pýšiť tradičnými remeselnými postupmi tesania a kovania.
Radvanský jarmok v Banskej Bystrici
Takmer 400-ročnou tradíciou sa môže pochváliť aj Radvanský jarmok, ktorý predstavuje prvky zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tradície sa na trh v Banskej Bystrici prinavracajú aj tematicky – v roku 2022 ústrednú tému jarmoku predstavuje hrebenárstvo. Návštevníci budú môcť toto remeslo spoznať bližšie nielen prostredníctvom ukážok práce remeselníkov, ale aj vďaka súvisiacemu sprievodnému programu a špeciálnej výstave v radnici. Podujatie láka aj divadelnými predstaveniami, diskusiami s remeselníkmi, tvorivými dielňami či koncertmi ľudovej a modernej hudby. Ich súčasťou sa môžete stať 9. až 11. septembra 2022.
TIP
V Spišskej Novej Vsi môžete prostredie jarmoku vystriedať s prostredím zoologickej záhrady, ktorá sa v tomto meste nachádza. V Bardejove sa nezabudnite poprechádzať po Promenádovom parku, ktorý dotvára nielen vizuálne zaujímavá fontána – tvorí ju aj 92 kusov svetelných farebných bodov, ktoré v kombinácii s rôznymi melódiami sľubujú aj umelecký zážitok. Bratislava ponúka mnohé tipy na výlety, no ak chcete zažiť vyhliadkovú jazdu a zároveň si užívať oddych, môže vás zaujať hradný okruh na Prešporáčiku. V Trnave nevynechajte návštevu ikonickej mestskej veže, v Banskej Bystrici, priamo v historickom centre mesta, zase prehliadku mestského hradu. Do jeho areálu vstúpite cez tzv. barbakán a následne sa vám predostrie Kostol nanebovzatia Panny Márie, Kostol Svätého kríža, Matejov dom, radnica či farská, banícka a pisárska bašta.
Michalský jarmok v Hlohovci
Kráľovské trhové privilégiá umožňujúce usporadúvať viacdenné jarmoky získali len najvýznamnejšie mestá tvoriace hospodársku oporu celého Uhorska a mesto Hlohovec k nim patrilo. Svojho času sa v ňom konalo až jedenásť výročných trhov, z ktorých si dodnes svoju slávu zachoval Michalský jarmok, a to aj napriek tomu, že bol po roku 1948 zrušený a jeho tradícia bola obnovená až v roku 1994. Našťastie, ide totiž o jeden z výnimočných jarmokov, ktoré na našom území máme, nesúci sa v duchu klasického jarmočníctva. Presvedčiť sa o tom môžete od 30. septembra do 2. októbra 2022.
Ľubovniansky jarmok v Starej Ľubovni
Aj Ľubovniansky jarmok si zachováva slovenské zvyky a počas svojho 29. ročníka ešte vo väčšej miere ako zvyčajne – mesto Stará Ľubovňa sa totiž rozhodlo dosiahnuť rekord v počte jarmočníkov v kroji a vyzýva návštevníkov, aby 1. októbra 2022 prevetrali kroje. Nielenže môžete týmto spôsobom pomôcť Starej Ľubovni dosiahnuť rekord a jeho zapísanie do Knihy slovenských rekordov, ale aj zrealizovať šľachetnú myšlienku – za každý sčítaný kroj prispejú organizátori rodine alebo dieťaťu so zdravotným hendikepom. Jarmok sa uskutoční v dňoch 29. septembra až 2. októbra 2022 a sľubuje i bohatý kultúrny program.
Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove
Svoju trhovú tradíciu nesie aj mesto Štúrovo. I keď preň bolo v minulosti charakteristických niekoľko jarmokov (história jarmočných trhov v Štúrove siaha až do roku 1546), v súčasnosti si zachovalo jeden, no zato veľmi navštevovaný Jarmok Šimona a Júdu. V časoch minulých trval aj niekoľko dní, nezriedka sa od 28. októbra, na ktorý pripadá deň svätých apoštolov, natiahol až do 5. novembra, keď boli v Štúrove hody. To sa však zmenilo za 1. Československej republiky, keď sa stal z 28. októbra štátny sviatok a termín jarmoku sa presunul na začiatok mesiaca. Nič to však nemení na tom, že aj naďalej láka svojou pestrosťou, veľkoleposťou a jedinečnou atmosférou dávnych trhov. Jeho 474. ročník sa koná od 6. do 9. októbra 2022.
Levický jarmok
Ľudové zvyky a tradície si zachováva aj Levický jarmok, hoci patrí k tým mladším trhovým podujatiam. Svojou podobou, rozmanitosťou a atmosférou však dokazuje, že aj keď vznikol až v roku 1819, nezostáva nič dlžný povesti vychýrených slovenských jarmokov. Ak ho navštívite v termíne od 13. do 16. októbra 2022, okrem výborne pripravenej husaciny, na ktorej si tam môžete pochutiť, si vykŕmené husi môžete rovno zakúpiť – Levický jarmok sa totiž s ich predajom neoddeliteľne spája.
Farmársky jarmok v Trenčíne
Mesto Trenčín usporadúva viaceré podujatia vo forme trhov, pričom jedným z nich je aj tradičný jarmok, z ktorého si môžete odniesť poctivé farmárske potraviny, špeciality, sezónne výrobky, ale aj priesady, kvety či bylinky. Svojou ponukou sa jarmok približuje „klasickým trhom“, na ktorých si naši predkovia mohli vyberať z kvalitných produktov pre spokojné žalúdky. Chuťové poháriky môžete potešiť a svoje príbytky skrášliť 22. októbra 2022.
Ondrejský jarmok v Brezne
Bohatú tradíciu má aj Ondrejský jarmok v Brezne – v roku 1488 udelil Matej Korvín Brezňanom právo tento trh usporadúvať. Odvtedy sa každoročne koná v neskorú jeseň a dlhé roky tak dotvára kolorit breznianskeho námestia. Táto lokalita na Horehroní sa na pár dní premieňa na remeselné mesto dýchajúce minulosťou, a to aj zásluhou remeselníkov, ktorí tam putujú z rôznych kútov Slovenska, ale tiež zo zahraničia. Horehronská zabíjačka či zabíjačkové výrobky – aj tie neodmysliteľne patria k breznianskej jarmočnej atmosfére. Zažiť ju môžete na 532. ročníku trhu, ktorý sa koná 24. až 26. novembra 2022.
Jarmok ľudových remesiel v Detve
Poctu tradičným remeslám vyjadruje aj jarmok v Detve. Hoci na jeho návštevu si musíte počkať až do roku 2023, neoľutujete. Ide o podujatie, ktoré je súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou, prezentujúcich šikovnosť rúk súčasných majstrov ako pokračovateľov tradičných ľudových remeselníkov. Naskytá sa tak skvelá príležitosť vidieť a kúpiť si jedinečné výrobky, ktoré majú dušu, ale aj možnosť dozvedieť sa veľa nových informácií o spôsoboch výroby, technikách, postupoch, materiáloch a estetických stvárneniach daných výrobkov. Hlavný cieľ jarmoku je jednoznačný – podporovanie vzťahu mladších generácií k našim tradičným ľudovým zvyklostiam a majstrovstvám.
TIP
Ak vás okrem trhov na jarmokoch láka aj spoznávanie našej krajiny, môžete spojiť dva do jedného a v Hlohovci navštíviť zámok s krásnym parkom, jazierkom či empírovým divadlom. Aj v Starej Ľubovni na vás čaká hrad, pričom jeho návšteva sa spája aj so skanzenom v podhradí. V Štúrove si na svoje prídu nadšenci umenia či už v mestskom múzeu alebo v Mestskej galérii Júliusa Bartu. V centre Atlantis v Leviciach môžete okúsiť zážitkové vzdelávanie a v Trenčíne si potrápiť mozgy riešením hádaniek v interaktívnych hrách tzv. únikovej miestnosti – Escape Room. O zaujímavé zážitky nebude núdza ani v Brezne, kde môžete navštíviť jedinú sprístupnenú vysokohorskú jaskyňu na Slovensku, ktorá je zároveň najväčším pohrebiskom netopierov. Ak sa vyberiete na jarmok do Detvy, v spojitosti s ľudovými remeslami by bola škoda vynechať Podpolianske múzeum.
Víno v hlavnej úlohe – vinobrania
Koniec leta a nadchádzajúca jeseň sa nespájajú iba s jarmokmi. Je to zároveň obdobie, ku ktorému neodmysliteľne patria oberačkové slávnosti. Oslavy vína siahajú do dávneho staroveku, keď sa v Aténach na počesť boha vína Dionýza každoročne usporadúvali tzv. dionýzie, ktoré dnes poznáme pod názvom vinobrania. Keďže vinohradníctvo bolo dôležitou súčasťou života obyvateľstva aj na našom území, od 13. storočia naši predkovia ďakovali za úrodu patrónovi svätému Urbanovi. Ochutnávku vína vždy započali najskôr predstavitelia mesta (richtár, mešťanosta, senátori) a následne hrozno a mušt ponúkali obyvateľom dievčatá na viničom vyzdobenom voze. S istými obmenami tieto zvyky a tradície pretrvávajú dodnes. Kam sa za nimi vydať?
Nitrianska kráľovská vínna cesta
Okrem každoročného Klokočinského jarmoku je Nitra známa aj Nitrianskou kráľovskou vínnou cestou. Ide totiž o najdlhšiu a najväčšiu vínnu cestu na Slovensku. Vznikla v 90. rokoch minulého storočia, hoci oficiálne bola uznaná až v roku 2003. Jej hlavným cieľom nie je iba ochutnávka vínnych produktov, ale aj predstavenie tradície vinárstva a zachovaného folklóru. Podzoborské vinobranie, ktoré sa koná 3. septembra 2022, je tak na informácie obohacujúcim a na príjemné strávenie voľného času ideálnym podujatím.
Deň otvorených tokajských pivníc
Na rovnaký termín sú naplánované ochutnávky vín spolu s prehliadkou pivníc v Košickom kraji. V tomto prípade sú degustácie zamerané výhradne na tokajské vína. Ak máte radi víno z odrôd hrozna Furmint, Lipovina či Muškát žltý, pivničky pre vás otvorí Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Veľká Bara a Viničky. Deň otvorených tokajských pivníc sa začína 3. septembra 2022 od 9. hodiny ráno.
Modranské vinobranie
Vinobranie je najdôležitejšou udalosťou roka pre mesto Modra. Oslava ťažkej práce malokarpatských vinárov, ktorá mieša tradičné prvky s modernými, sa tento rok uskutoční počas štyroch dní. Obľúbená udalosť sa započne vo štvrtok 8. septembra 2022 a po dňoch plných koncertov, ochutnávok vín a sprievodov alegorických vozov sa zakončí 11. septembra 2022. Čakajú na vás aj autentické ukážky prešovania hrozna, život vinohradníkov predstavený v podobe pútavých komentárov počas sprievodu, a to v kombinácii s jedinečným degustačným zážitkom.
Pezinské vinobranie
Víno, hudba, jedlo, tanec, ale aj vyjadrenie vďaky – vinobranie v Pezinku je o návrate k tradícii, pripomína, že plniace sa sýpky, komory a vínne pivnice by sme si mali vážiť a zručnosť a šikovnosť remeselníkov či kuchárov ctiť. Na tradičných oberačkových slávnostiach nechýba ani alegorický sprievod. V minulosti prezentoval to, čo dala zem vinárom, v súčasnosti je prezentáciou kultúrnych a historických spolkov, súborov z mesta aj malokarpatského regiónu. Okúsiť pohostinnosť vinárskych majstrov môžete 16. až 18. septembra 2022.
Deň otvorených búd na Vínnej ceste Záhorie
Leto u skalických vinárov, to je festival vína a kultúry Skalice ťahajúci sa naprieč letnými mesiacmi. Samotní vinári pozývajú domácich i turistov priamo do svojich búd, pivníc, vinárskych prevádzok a vinohradov. S dobrou náladou je spojená aj ochutnávka vína a, samozrejme, možnosť jeho kúpy. Tohtoročná trvala od 13. júna až do 28. augusta, avšak v Skalici môžete zájsť na dobré vínko aj 22. októbra 2022, nakedy Vínna cesta Záhorie naplánovala deň otvorených búd.
TIP
Ak by ste si program vinobrania chceli ešte viac obohatiť, v Nitre sa môžete poprechádzať historickým srdcom tohto mesta a navštíviť Nitriansky hrad či Pribinovo námestie, na ktorom uvidíte známu sochu atlanta – nitrianskeho Corgoňa, ako podopiera nárožie Kluchovho paláca. Ak si chcete v Modre dopriať pred vínom najskôr turistiku, vybehnite na Rozhľadňu Alexandra Filípka na Veľkej Homoli – tie krásne výhľady budú stáť za to. V Pezinku by bola škoda vynechať revitalizovaný zámocký park, v Skalici zase Rotundu svätého Juraja. Pri návšteve tokajských pivníc nech vás kroky zavedú aj na rozhľadňu Tokaj v Malej Tŕni – architektonicky zaujímavú vyhliadkovú vežu, prinášajúcu nádhernú panorámu na vinársky región.
Slovenské tradície sa týkajú aj vinobraní, trhov a jarmokov. Hoci ich typickú podobu môžeme poznať už len z rozprávania tých skôr narodených alebo z niektorých filmov, ako sú napríklad Rysavá jalovica či Sváko Ragan, tá novodobá zase ponúka rozmanité možnosti trávenia voľného času a veselenia, ale i niečo navyše – domáce výrobky, ktoré v bežných obchodoch len tak ľahko nenájdeme. Aj vy máte pocit, že na jarmokoch a trhoch začínajú obchodníci kráčať v šľapajach svojich predkov, alebo to vnímate presne naopak? Máte svoj obľúbený trh, ktorý pravidelne navštevujete, alebo jarmok či vinobranie, na ktoré sa každoročne vraciate? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Kráčať a poznávať: náučné chodníky Slovenska
- Jedinečné miesta Slovenska, kde vznikajú unikátne fotografie a selfie
- Národné parky Slovenska – naše najcennejšie prírodné územia
- Na výlet s deťmi: Najkrajšie botanické záhrady, parky a arboréta na Slovensku
- Naše neprírodné unikáty, ktoré nemajú vo svete obdobu
