Seriál Tajomnô: Val obrov – jedna z najväčších záhad dejín Slovenska

Na Slovensku máme miesta a stavby, ktoré majú záhadné pozadie a sú opradené tajomnom, ktoré si nevieme vysvetliť my a dokonca ani samotní historici. Napríklad taký Čachtický hrad alebo Tribeč sú pomerne známe miesta, o ktorých sa veľa píše či rozpráva, a existuje o nich aj mnoho legiend. V našej krásnej krajine sa však nachádzajú aj také, ktoré možno nie sú až tak veľmi známe, to ale neznamená, že sú menej záhadné. Jedným z nich je aj Val obrov, stavba, ktorej pôvod nie je dodnes jednoznačne objasnený – nikto nevie, kedy vznikla, kto k nej vydal príkaz a na aký účel slúžila.

Kde môžeme nájsť Slovenský čínsky múr?

Dá sa predpokladať, že Val obrov plnil ochranný účel a jeho úlohou bolo najmä zabrániť tomu, aby nepriateľ prenikol na územie juhozápadného Slovenska. Jeho pozostatky môžeme nájsť na západných brehoch Hrona a Ipľa, kadiaľ sa prerušovane tiahne, pričom má dve vetvy. Pôvodne jeho prvá vetva smerovala na juh od legendárneho vrchu Sitno cez Štiavnické pohorie, ďalej cez kataster obcí Jabloňovice, Pečenice, Dudince a Dolné Semerovce, a za týmito dedinami sa napájala na západný breh Ipľa. Rozvetvovala sa aj východne od obcí Pukanec a Brhlovce, kde sa tiež tiahla k Ipľu. Druhá vetva sa vinula v okolí Žarnovice až k Dunaju. Stavba bola pomenovaná ako Val obrov, latinsky Fossa giganteum (tento názov vznikol už v 13. storočí), alebo sa jej tiež hovorí Slovenský čínsky múr.

Zaujímavô

Už názov stavby upozorňuje na jej gigantické rozmery, pričom odhad jej dĺžky začína reálnou hodnotou 80 km a končí rozmerom až 400 km. Medzi stredovekým slovenským ľudom sa tradovalo, že takúto obrovskú stavbu by nedokázali postaviť obyčajní ľudia. V minulosti bolo bežné, že ľudia verili v existenciu rôznych obrov žijúcich v Tatrách či lesoch a horách, a vznik Valu obrov pripisovali práve im. Tomuto názoru isto dopomohli aj objavy hrobov v okolí Želoviec, ktorých výška presahovala dva metre, a ľudia si tieto dve veci vzájomne prepojili. (Zdroj: Jaromír Slušný – Najväčšie slovenské záhady)

Najstaršia stavba na svete?

Vznik Valu obrov sa datuje do obdobia Veľkej Moravy, ale keďže sa pri stavbe našli mnohé kamenné predmety a sekery vyrobené 5000 rokov pred naším letopočtom, isté jazyky vravia, že ide o najstaršiu stavbu na svete a že je dokonca staršia ako egyptské pyramídy. Či ide skutočne o takýto unikát, potvrdiť nevieme, existuje však mnoho teórií a legiend, ktoré sa vznikom tejto záhadnej stavby zaoberajú, pričom tu vzniká veľký priestor pre mnohé fantázie či špekulácie o jeho veku a budovateľoch.

Val je, resp. bol 12 až 16 m široký a 6 až 8 m vysoký zemný násyp spevnený kameňmi a hlinou, a v mnohom pripomínal keltské hradby alebo valy Starého hradu pri Podbranči. Predpokladá sa, že na jeho temene sa kedysi mohli nachádzať drevené palisády, ale keďže je dnes už rozpadnutý, sú to len dohady či predpoklady. Zemina valu je na niektorých miestach spečená – hovorí sa, že stavba bola zapálená hneď po výstavbe. Jej súčasťou bola už spomínaná drevená konštrukcia a práve zapálením tejto konštrukcie malo údajne dôjsť k spečeniu.

Dnes sa stavba valu vplyvom poľnohospodárskej činnosti a lesnej ťažby na mnohých miestach zmenšuje. Do skál sú vytesané aj tunely, ktoré sa v minulosti používali ako tajné chodby. Najlepšie zachovaná časť sa nachádza medzi okresmi Levice a Žiar nad Hronom a pri obciach Bátovce a Pečenice, kadiaľ vedie aj náučný chodník. Pri vstupe na túto trasu je možné vidieť kameň zvaný polisoár. Tento kameň s veľkou ryhou uprostred, vytvorený z trachytového tufu, ktorý sa ťažil aj v Banskej Štiavnici, najstaršom slovenskom banskom meste, bol používaný v dobe neolitu na výrobu rôznych kamenných nástrojov. Val má podobu kamennej sutiny a miestami vyzerá ako zvetraný múr. Nachádzajú sa na ňom do seba vrastené stromy a zvláštne diery v kameňoch.

Prvé zmienky o Vale obrov a archeologický výskum

Prvá zmienka o Vale obrov pochádza z 13. storočia. Vo svojom diele Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku z 18. storočia sa o ňom zmienil aj slovenský polyhistor Matej Bel. Po ňom tiež Imrich Henszlmann, Florián František Rómer a tiež slovenský kňaz, historik, národný buditeľ a etnograf Andrej Kmeť, ktorý ako prvý kopal priamo na Vale obrov, kde v roku 1899 začal v Pečeniciach archeologický výskum. Pokračovanie valu našiel Kmeť aj v neďalekej obci Súdovce, v istom panstve, ktorého majiteľ Žemberi bol presvedčený, že vo svojom parku má pozostatok starej rímskej cesty. No keď si ju Andrej Kmeť prehliadol, pochopil, že to nie je antická stavba, ako tvrdí majiteľ, ale pokračovanie valu.

„…Žemberi vo svojom parku v Súdovciach nemá „rímsku cestu“, ale pôvodný samorostlý a samobytný niekoľko tisícročný „Sopečný val“, na ktorý viac hrdý môže byť, než na akúkoľvek „rimanskú cestu“, lebo Rimani na naše strany nikdy nepoložili nohu…“ (Zdroj: Jaromír Slušný – Najväčšie slovenské záhady)

Andrej Kmeť našiel ďalší kus valu aj pri obci Jabloňovce, bol prvý, kto priniesol poznatky o vale v slovenčine a prišiel s teóriou, že sa spekal. Problémom však je, že skutočným archeológom nikdy nebol, a črepy, ktoré pri výskume údajne našiel, sa nedochovali. To, čo sa našlo, bolo neusporiadané, a nebol prehľad v tom, čo vzniklo na mieste a čo bolo k Valu obrov z rôznych príčin navezené. Druhým problémom bol fakt, že pri ďalšom archeologickom výskume sa nepodarilo vyriešiť príčinu spečenia niektorých častí valu.

Metóda spečenia

Táto technika bola na našom území využívaná už od konca 2. tisícročia p. n. l., a existuje niekoľko lokalít, ktoré jej používanie tiež vykazujú – príkladom je Starý hrad pri Podbranči a niekoľko ďalších miest, na ktoré Andrej Kmeť poukazoval.

Zaujímavô

„Val obrov vykazuje kombináciu viacerých prvkov – spečenie hliny, navŕšenie kamenných zátarás, využívanie príkrych brehov miestnych riek atď. Veď aj samotné spečenie ešte nemusí byť dokladom zvyšovania pevnosti a odolnosti hliny. Možné je, že v týchto miestach bol val prípadnými útočníkmi prelomený, pričom jeho palisády v dôsledku bojov zhoreli a ku spečeniu hliny došlo v priebehu týchto útokov.“ (Zdroj: Jaromír Slušný – Najväčšie záhady Slovenska)

Štefan Janšák, historik, archeológ, diplomat a politik, sa s touto teóriou stotožňoval, navštevoval totiž valy v 30. rokoch minulého storočia v zahraničí, a našiel tam zuhoľnatené trámy, ako aj spečené kusy andezitu. Tento pán sa problematikou valov veľmi intenzívne zaoberal. Podľa neho mali impozantné rozmery, boli 16 metrov široké, vysoké asi 6 metrov a zvýšené o hlbokú priekopu a palisádu na vrchole. Objavil tiež zvyšky drevenej ochodze, čo potvrdzovalo predstavu o hrozbe z východu.

Povery a legendy

Mnohé legendy či povesti kolujú okolo tejto záhadnej stavby. Jedna z nich vraví, že val postavili čerti, aby prepojili svoj svet s vonkajším, alebo dokonca naopak, aby oddelili peklo od zeme. Ďalšia legenda hovorí o tom, že čert do svojho pluhu zapriahol dvoch ničomníkov, spolu s ktorými vyorali dlhú brázdu – na jednej strane bol jarok, na strane druhej val. Veď aj Maďari volajú valy čertove jarky, takže na tejto legende hádam aj niečo bude. No Slovanom valy takisto pripadali nadprirodzené a spájali ich s čertom. Ich pôvod je teda ozaj hlbší.

Rozprávkovô

Istá štiavnická kňažná sa zapáčila bohatému pánovi peštianskemu. Dala mu však podmienku, že iba vtedy si ho vezme za muža, keď jej od Štiavnice po Pešť dá vykopať podzemnú chodbu, ktorou by k nemu išla, že by slnko na ňu nesvietilo – ale po ceste ju hrom zabil a ona sa pod zem prepadla. (Zdroj: historik Pavel Dvořák – Stopy dávnej minulosti)

Iné legendy tvrdia, že val je dielom obrov, a novšie poznatky hovoria aj o mimozemskej civilizácii. Teória o obroch bola pre mnohých uveriteľná, keďže v minulosti neboli vysokí ľudia ničím výnimočným, a ako sme už vyššie spomínali, na Slovensku boli nájdené hroby obrovských rozmerov. Existuje teda teória, podľa ktorej si val postavili obri ako obranu pri boji s bohmi. Tento príbeh pritom vychádza z mytológie, z islandskej ságy Edda.

Kto skutočne val postavil a za akým účelom?

Jedna z teórii hovorí o tom, že val postavili starovekí Rimania za účelom obrany pred útokom germánskych kmeňov. To by teda znamenalo, že vybudovanie tejto stavby mohlo byť súčasťou príprav pre vytvorenie rímskej provincie na Slovensku. Valy by tak zohrali dôležitú úlohu pri obrane nového územia. Avšak, neexistujú žiadne správy o tom, že by sa Rimania pokúšali v týchto miestach podobnú stavbu vybudovať.

Zásluhy na stavbe sa tiež pripisujú germánskym Kvádom, ktorí sa na našom území usadili a z vtedajšieho západného Slovenska vytlačili keltských Kotínov, takže val mohol byť postavený ako obrana proti nim.

Val je tiež často považovaný za hranicu medzi uhorským a poľským štátom, keďže ale valy smerujú aj južne, táto teória sa prakticky vylučuje. Nie je možné presne určiť, či sa vlastne dokončili, či to nie sú len torzá, čiže nedokončené umelecké diela. Predpokladajú však obrovské množstvo práce, ľudí a dokonale zorganizovanú spoločnosť. Preto sa mnohí nazdávajú, že valy vznikli v 4. storočí ako súčasť obranného systému starých Rimanov. Pod valom dokonca údajne viedla podzemná chodba, ktorá slúžila na ochranu pred Turkami. Povráva sa, že sa odtiaľ ozýva rinčanie reťazí.

Tento jav doteraz skúmali archeológovia a historici a len nedávno sa ním zaoberal aj geovedec Harman, ktorý však neodbočil od predošlých dohadov, čo znamená, že pôvod valov je dodnes stále neobjasnený. Teóriu o zámernom spekaní prijali však aj iní bádatelia. Ako ale tvrdil Andrej Kmeť, Val obrov je podľa neho výlučne slovanské dielo, a jeho teóriu potvrdzuje aj verzia, že slúžil ako obranná línia Veľkomoravskej ríše proti postupujúcim staromaďarským kmeňom usídľujúcim sa v Potisí, potom v oblastiach ležiacich na ľavom brehu Dunaja a časom i na jeho pravom brehu.

Zaujímavô

Gordot Chaild prišiel s návrhom, že teóriu overia pokusom. V roku 1934 z banskej výstuže, drviny a rašeliny vybudovali model keltského múra, obložili ho 4 tonami odpadového dreva a zapálili – spravili to však počas fujavice, takže tento pokus im nevyšiel. Nenechali sa však odradiť a skúsili to neskôr za priaznivejšieho počasia. Výsledkom bol dokonale spečený val.

Existuje ale tiež verzia, že val mal slúžiť ako protipovodňová hrádza z veľkomoravských čias, čo by mohlo byť reálne, keďže existujú dôkazy, že Veľká Morava sa vodohospodárstvom zaoberala. Výsledok je však taký, že v skutočnosti nikto presne nevie, ako to bolo, kto Val obrov vytvoril a na aký účel mal slúžiť. Jeho existencia, príčiny a spečenie na tomto mieste dnes tvoria jednu z najväčších záhad dejín Slovenska.

Ak ste Val obrov ešte nenavštívili, určite to skúste napraviť čím skôr, keďže jeho štruktúra sa prírodnými aj ľudskými zásahmi pomaly rozpadá a nedá sa odhadnúť, dokedy si ho ešte budeme môcť prezrieť. V každom prípade je to zaujímavý úkaz, ktorý stojí za výlet. Ak teda budete mať najbližšie cestu cez Banskú Štiavnicu alebo Pečenice, môže to byť jedna zo zastávok na vašej ceste, ktorá dodnes nemá jasnú odpoveď, ako vznikla, ale ktorá krásne dopĺňa zbierku našich záhadných a výnimočných miest. Navštívili ste už nejaké tajomné miesto na Slovensku? A ku ktorej teórii o vzniku Valu obrov sa prikláňate? Podeľte sa s nami v komentároch.