Pri živloch vnímame ich ničivé účinky, ale zároveň aj to, že ich silu dokážeme využívať vo svoj prospech. O ich skrotenie sa ľudia snažia od nepamäti. Dômyselné zariadenia, ktoré využívali vietor, dnes už v podobe historických pamiatok máme aj na Slovensku.
Veterný mlyn
Keď sa vietor bez zábran preháňa krajinou, vie roztáčať ramená mlynov. Tie človeku slúžili pred stovkami rokov ako prostriedok na vytváranie obživy. Hľadanie spôsobov, ako si uľahčiť prácu, bolo túžbou, ich nájdenie bolo ukážkou zdravého sedliackeho rozumu, pozorovacieho talentu a šikovných rúk.
Príroda a jej živly sú nevyspytateľné. Svoju moc ukázali aj na prelome 18. a 19. storočia, keď Slovensko trápili veľké suchá. Tie boli hlavným dôvodom, prečo ľudia obmedzili používanie tradičných vodných mlynov a hľadali ďalší zdroj sily na uľahčenie takej namáhavej práce, ako je mletie múky.
Tento zdroj sily našli a pretavili do podoby veterných mlynov. Ich výstavba sa dokonca začala realizovať v masovom meradle. Napriek tomu sa u nás zachoval iba jeden veterný mlyn holandského typu. Nájdete ho v Holíči, meste ležiacom v Trnavskom kraji.
Zaujímavô
Veterný mlyn je zariadenie, ktoré dokáže premieňať energiu vetra na kinetickú energiu, teda pohybovú. Používal sa nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách sveta (dodnes nachádza využitie na mletie múky či pumpovanie vody), pričom veľké zastúpenie našiel najmä v Holandsku. Značná časť týchto mlynov sú v skutočnosti vetrom poháňané vodné čerpadlá. Ani u nás však o špecifické prepojenie vetra a vody nebola núdza. Dôkazom je veterná studňa.
Veterná studňa – zaujímavý stredoeurópsky unikát
Na Slovensku sa nachádzali iba tri technické pamiatky založené na princípe veterného pohonu vodárenského čerpacieho zdroja, a to v juhozápadnej časti v obciach Lok, Mužla a Trávnica. Všetky boli postavené okolo roku 1920.
Jediná zachovaná na pôvodnom mieste, zrekonštruovaná a aj v súčasnosti funkčná je veterná studňa v Trávnici v Nitrianskom kraji. Vďaka tomu jedinečnosť národnej kultúrnej pamiatky pravdepodobne siaha až za hranice našej krajiny a za unikát ju možno považovať i v rámci strednej Európy.
Jej výstavbu začal staviteľ Ladislav Barlanghy, a to predovšetkým z dôvodu dobudovania kaštieľa, ktorý v Trávnici doposiaľ stojí obklopený exotickými stromami. Dokončovacie práce neoklasicistického kaštieľa vyžadovali využitie vody na kopci – jednak kvôli uľahčeniu roboty a jednak na účely budúceho zužitkovania. Studňa teda bola vykopaná rodom Barlanghyovcov, o čom svedčia trojmetrové drevené hranoly v podložiach štrku a piesku a tehly so znakom ich rodu.
Zásluhu na vytvorení veternej studne má i statkár Karol Elbogen, ktorý sa neskôr stal novým majiteľom kaštieľa. Postaral sa o zmodernizovanie mechanizmu čerpania vody, a to tak, že obmenil stožiar a doplnil ho o veterné koleso. Išlo o zlepšovák, ktorým sa inšpiroval na svojich cestách v zahraničí. To, čo cestujúc po svete rád objavoval a poznával, následne pretavoval do rozmanitých projektov vo svojom domove, v Trávnici. Bol to pragmatický človek, čo sa ukázalo pri praktickom používaní studne – slúžila na čerpanie vody do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ a neďaleký liehovar či koniareň. K tomu sa pridružilo aj zavlažovanie okolitého parku a vzácnych drevín.
Konštrukcia studne s veľkým veterným kolesom prestala byť po roku 1945 používaná, pozemok, na ktorom bola postavená, bol skonfiškovaný a pridelený na výstavbu rodinného domu. V nasledujúcom období sa teda k pamiatke nikto nehlásil, mechanizmus studne skorodoval, stal sa nefunkčným, ba postupom času dokonca ohrozoval obyvateľov v okolí. To malo za následok, že kvôli bezpečnosti bolo hnacie koleso z vrcholu konštrukcie odstránené. Obec však započala aktivity na získanie pozemku do svojho vlastníctva a navyše začala vyvíjať úsilie o rekonštrukciu.
Veterná studňa sa naozaj dočkala znovuzrodenia. Miesto, na ktorom sa nachádza, už oficiálne patrí obci. Na veži studne sa dodnes zachovali všetky pôvodné priečniky. Sila vetra sa tak prenáša cez ozubené kolesá na pumpu čerpajúcu vodu zo studne. Voda môže byť následne vytláčaná cez saciu rúrku do zásobníkovej nádrže, čo umožňuje čerpanie vody buď do zásobníka, alebo na priamu spotrebu.
Zaujímavô
Pri rekonštrukcii boli vypracované rôzne posudky. Keďže ide o jedinú zachovanú studňu na veterný pohon, a teda vo svojej podstate unikát, bolo potrebné celú konštrukciu rozobrať a premerať. Jej veža bola pôvodne navrhnutá ako štvorboká konštrukcia s výškou 20 metrov. Vo výške takmer 16 metrov sa nachádzala plošina s drevenou podlahou a s rozmermi pôdorysu 1,83 metra. Okolo nej bolo vybudované zábradlie. Súčasťou veže bol aj prístupový rebrík, veterné čerpadlo a koleso umiestnené na jej vrchole.
Slovensko je na kultúrne pamiatky bohaté. Ani tie technického zamerania nezaostávajú, naopak, prostredníctvom zachovaných unikátov nám predostierajú vynaliezavosť a kreativitu našich predkov. Z tohto pohľadu je nepochybne zaujímavý technický objekt veternej studne s vežovým čerpadlom, prístupný pre širokú verejnosť, pripravený preniesť vás na okamih do minulosti. V Trávnici sa do nej prenesiete aj prechádzkou v obci, keďže bola domovom viacerých šľachtických rodov. Svedčia o tom štyri zachované kaštiele z pôvodných piatich i dodnes používaný barokový tehlový most.
Technické pamiatky nenájdete len v múzeu. Ak máte radi prechádzky a spoznávanie prírodných krás si chcete spestriť, možno práve veterný mlyn a veterná studňa sú podnetom aj na (ne)tradičné zoznamovanie sa so Slovenskom.
Navštívili ste niektorú z nich alebo sa na výlet za nejakými netradičnými pamiatkami ešte len chystáte? Budeme radi, ak sa o svoje dojmy podelíte v komentároch.
Článok vznikol v spolupráci s Obecným úradom Trávnica a portálom visitpodhajska.sk.