Záhadný Velestúr: dôkaz o pradávnej histórii alebo podvrh?

Velestúr je turistami obľubovaný vrch, ktorý svojou polohou akoby spájal Banskú Bystricu a Kremnicu. Ponúka im hádam úplne všetko, čo od turistiky možno čakať: vynikajúci terén, panenskú prírodu, nádherné výhľady a v neposlednom rade aj jednu záhadu. A práve tá je lákadlom pre mnohých návštevníkov piateho najvyššieho vrchu Kremnických vrchov (1 254 m n. m.).

Na južnej stene vrcholu sa nachádzajú staroslovanské nápisy,ktoré viac ako 150 rokov vyvolávajú spory medzi historikmi aj amatérmi, ktorí tieto znaky skúmali. Na Slovensku máme niekoľko podobných nápisov vyrytých do kameňa. Prečo práve ten velestúrsky vyvoláva toľko otázok?

Pôvod znakov vyrytých do andezitovej skaly sa totiž nikdy nepotvrdil ani nevyvrátil, a tak sa stali nadlho nerozlúštenou záhadou. Kameňom úrazu je hlavne datovanie. Podľa niektorých teórií by ich pôvod mal siahať až do doby, z ktorej neexistujú dôkazy o živote Slovanov na tomto území. Inak povedané, nápis by výrazne prepísal dejiny Slovanov, ktoré by posunul takmer o štyri storočia do minulosti; stal by sa tak najstarším písomným dokladom o živote Slovanov u nás (Kremnica) a zároveň by otváral otázku, či vierozvestcovia Cyril a Metod naozaj priniesli na toto územie prvé písmo.

Zaujímavô

Zoskupenie andezitových skál na vrchole Velestúru opisujú niektoré zdroje ako mohylu či obetné miesto.

Objav nápisov na vrchu Velestúr

Za objaviteľa nápisov na Velestúre je považovaný Pavol Križko (nar. 1841), kremnický historik, ktorý sa o tieto nápisy začal zaujímať už v mladom veku. Bol archivárom mesta Kremnica a taktiež človekom, ktorý sa angažoval vo verejnom dianí. Podľa všetkého bol Pavol Križko človekom, ktorý zosobňoval pracovitosť, usilovnosť, obetavosť ako historik, a taktiež sa stal významným národným dejateľom, ktorý sa pričinil aj o zblíženie s českou kultúrou. Napriek tomu jeho objavy na Velestúre vyvolali nielen vlnu kritiky, ale dokonca aj obvinení z falšovania. Jeho výskum starých nápisov ho doviedol práve na tento kopec. O zvláštnych čiarach vyrytých do skaly sa údajne dozvedel v lete 1860 a v snahe objaviť ich sa niekoľkokrát vybral na Velestúr. O svojom výskume informoval v Letopise Matice slovenskej. Podľa jeho slov mu pri hľadaní tajomných nápisov pomohla výpoveď sedliakov; konkrétne jedna zo septembra 1860 je známejšia než tie ostatné a spája sa aj s legendou, ktorá o týchto nápisoch hovorí.

„Kým som bol ešte chlapcom, rozprával mi môj starý otec, že voľakedy v týchto horách riastol jeden strom a na tom strome bolo jedno zlaté jablko, ktoré strážil vojak s mečom. Tu však priletel raz stade, kde to slniečko zapadá, jeden šiarkan s deviatimi hlavami a chcel to jablko sožrať, ale vojak mu to nechcel dovoliť. I strhnul sa medzi tým vojakom a tým šiarkanom boj, ktorý trval za celých deväť dní a deväť nocí. Potom premohol vojak šiarkana a zabil ho. Tu vytrhlo sa z mrtvého šiarkana dakoľko pier a letelo v tie strany, kde klonieva sa zlaté slniečko za hory. Keď vojak videl, že je zlaté jablko ochránené, vzal svoj meč a vykresal ním tie čiary, čo ste ich dnes hľadali. Môj starý otec mi síce hovorieval, že má byť to písmo na týchto horách, ale kdeže ho nájdete, hriešny človeče, keď bola tá skala machom zarastená. Iba keď pred dakoľkými rokmi na týchto vrchách horu rúbali, oddrapila jedna jedľa, keď padala, ten mach z tej skaly a od tých čias viem, kde to písmo leží. Nechoďte tam, lebo ešte raz vám vravím, že je to čarodejnícke písmo, bo tam – vraj – z tého šiarkana veľa jedu vytieklo.“ (Pavol Križko, Starobylé nápisy na kremnickom pohorí, Letopis Matice slovenskej, ročník V. z roku 1868, s. 75)

Podľa všetkého práve táto legenda a tento sedliak boli nápomocní pri objave prvého nápisu na tzv. hrobovom kameni, ktorého osud bol dlho neznámy. Ako spomína sám Križko: „Znajúc už niečo určitejšieho miesto, na ňomž mám ten nápis hľadať, vybral som sa roku 1861 v jaseni poznovu na naše pohorie a tentokrát som lepšie pochodil.“ Viacerí historici i dobrovoľné skupinky hľadali na Velestúre tento kameň, ale márne. Jediným dôkazom jeho existencie bola jeho podobizeň prekreslená Jozefom Božetechom Klemensom (vylúštený Pavlom Chovancom, Teodorom Botkom a p. Radoickým, ktorý je dodnes neznámy).

Zaujímavô

Hrobový kameň, ktorý Križko opisuje, bol dlho ukrytý v lese. Nájsť sa ho podarilo až o desiatky rokov neskôr, keď dlho stratený kameň objavili a bol prevezený do NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici. Podľa historika Daniela Haasa Kianičku sú nápisy na hrobovom kameni zachované, nepoškodené a nie dodatočne prerobené (tie na vrchu Velestúr boli už niekoľkokrát presekané), za čo môže pravdepodobne fakt, že kameň bol dlho zahrabaný v zemi a obrastený machom.

Križkovo objavovanie sa podľa jeho článkov hrobovým kameňom nekončilo. Iný sedliak mu povedal, že na Velestúre je viac takých nápisov a že on sám vie, kde sa niektoré z nich nachádzajú. Jeho pátranie po tajomných nápisoch dosiahlo vrchol v novembri, keď opisuje objav nápisu priamo na vrchole Velestúru.

„Následkom toho vybral som sa po dakoľkokrát zase na tú rovinu hľadať tie znaky a čiary, lež okrem chotárnych kremnických a zvolenských znakov nenašiel som nič, až napokon dňa 12. novembra prišiel som cele náhodne na jeden veľký nápis. Bolo totiž toho novembra krutá zima a ostrý východný vietor bral so sebou veľkú osuheľ zo stromov, čo ma tak premrazilo, že som bol prinútený hľadať útulok za skaliskom na juhovýchodnom konci tejže roviny strmiacim a kroz obecný ľud Velestúrovou skalou alebo v krátkosti Velestúrom, Veleštúrom i Verešďúrom nazvaným. Tu vidiac v jednej pukline chlp suchej trávy a chtiac si k sohriaťu skrehlých rúk oheň rozložiť, vystúpil som na jeden výklenok tejže skaly a lapil sa ľavou rukou na pritivnej stene narasteného machu, abych pravou mohol dostať túže suchú trávu. Avšak mach ten, ktorého som sa držal, zostal mi v ruke a na skale kde bol prv prirastený, objavili sa mi niektoré kresané čiary. Zbadav tieto, odstránil som hneď všetek mach z celej skalnej steny i odkryl som k nemalému svôjmu prekvapeniu na priloženom obraze vykreslený nápis.“ (Pavol Križko z článku Starobylé nápisy na kremnickom pohorí, Letopis MS)

Takto opisuje objav nápisov na Velestúre. Text pokračuje opisom objavu na Dievčej skale. Pavol Križko pripisoval svoje objavy práci Slovanov; vo svojich textoch si tvrdo stojí za tým, že ide o runy, a pokúša sa aj o ich rozlúštenie, čo neskôr Antonín Horák vyvrátil. Podľa A. Horáka ide totiž o staroslovanské znaky, ktoré boli nájdené aj na Morave a Balkáne. Čo teda hovorí samotný nápis?

„Prijechal Silan z Moravy zrumich Kremnitiu te Turo a vsie grada, i be gode po turu dve ste osmdesát.“
„Prišiel Silian od severu, sboril Kremnicu i Turovo i všetky hrady, i bolo rokov po Turovi 280.“
(Križko)
„Prichádzajúci Silian od severu zbúral Kremnicu a Turiec a všetky hradiská v roku dvestoosemdesiat po Turícach.“ (Horák, preklad)

Po veľkej senzácii rýchly pád

Objavom nápisu a senzáciou okolo jeho historickej hodnoty sa to nekončilo. Jeho pôvod bol veľmi rýchlo spochybnený historickou obcou a vedený ako falzifikát. Pavol Križko bol napriek svojej čestnej povahe a významnému pôsobeniu v Kremnici nielenže obvinený z klamstva, ale aj označený za samotného autora týchto nápisov. Ich pôvod podľa viacerých zdrojov zasahuje práve do 19. storočia, keď národy bojovali za svoj pôvod a ich vysoký vek určoval aj ich silu. Do úvahy sa teda berie aj fakt, že v snahe urobiť národ Slovanov starším sa Križko dopustil takéhoto historického podvodu. Je potrebné uvedomiť si, že nápisy boli objavené v časoch najväčšieho útlaku Slovákov zo strany Maďarov.

Ak však chceme veriť v jeho nevinu, do hry vstupuje ešte niekoľko ďalších hráčov. Jedným z nich je Jozef Božetech Klemens, ktorý bol maliarom, sochárom, technikom, prírodovedcom a priateľom Pavla Križka a zaujímal sa o jeho objav. Prekreslil nápisy nájdené na Velestúre, bol spolutvorcom ich odliatkov a rovnako k nim pridal aj dodatok do Letopisu Matice slovenskej, ktorý sa stal tiež zásadným príspevkom k téme. Zaujímavá je táto časť: „V posl. dňoch, totiž 25. augusta t. r. (r. 1868 – pozn. J. D.), vybralo sa z B. Bystrice a Kremnice 22 pútnikov, medzi nimi 9 z krásneho pohlavia, ku týmto vzácným národním pamiatkam na vrchy. Príduce na miesto, našli sme okolo náhrobného kameňa zem rozhádzanú, skaly rozmetané a kameň písmenami ku zemi nachýlený. Kto tu kopal a čo našiel, nezná sa. Nápisu nestalo sa nič. Nemálo sme ale boly zarazení najdúce velestúrsky nápis poškrabaný a nekde i vymrvený. Tu len Božia ruka zachrániť môže od skázy. Šťastia, že odlievky zavčasu boly urobené.“

Velestúrske nápisy teda vyvolávali spory od svojho objavenia. Je možné, že aj toto je svedectvo o tom, že sa ich snažili poškodiť. Keďže bol Klemens na Križkovej strane, stál spolu s ním pod paľbou kritiky. Michal Matunák, rímskokatolícky kňaz, historik, archivár, ktorý bol autorom dejín Kremnice, Klemensa označil za toho, kto dané nápisy priamo nakreslil. Križko ich vraj vytvoril a vyryl ich miestny obuvník. Aj Juraj Chovan, ktorý písal o Klemensovom živote, uvádza ako možnosť, že sa v snahe o povznesenie národnovlasteneckého ducha dopustil tohto činu. Podľa jeho slov na vyrytie týchto nápisov stačil archeológ, paleograf a sochár v jednej osobe, čím Klemens nepochybne bol. Aj jeho syn Jozef tvrdil, ako Chovan uviedol v diele, že jeho otec takmer denne len s kapsičkou a hámrikom stúpal do hôr. Chovan ho na základe vlastných zozbieraných „dôkazov“ obviňuje z toho, že Kňažko sa stal jeho obeťou. Na druhej strane túto záhadu je ťažšie pokladať za uzatvorenú jednoduchým obvinením. Prečo by sa Križko aj Klemens borili s prekladom a porovnávaním nápisov, ak by boli priamo ich autormi?

Čo nehrá alebo aké sú dôkazy proti nim?

Okrem deduktívnych vecí týkajúcich sa toho, ako sa snažili národ urobiť historicky ešte významnejším, za čo im azda patrí viac vďaky než osočovania, je tu skala, ktorá sa nachádza v Zechenterovej záhrade v Kremnici. Túto skalu označujú aj ako skúšobný kameň, pretože práve ona nesie na sebe niekoľko málo vyrytých symbolov.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorá sa prikláňa k datovaniu nápisu do 19. storočia, je priamo význam tohto nápisu, ktorý je zhodný s rokom 280, podľa kresťanského letopočtu. To však vieme až teraz, keďže v tej dobe sa tento letopočet ešte nepoužíval. Môžeme predpokladať, že túto – aj keď zásadnú – chybu si autor v čase vytvorenia nápisu neuvedomil.

Ako je to teda s nápisom na Velestúre? Odpoveď na túto otázku zatiaľ nepoznáme, môžeme sa len prikláňať k rôznym historikom a ich dostupným vyjadreniam. My však vieme jednu vec. Či už je nápis pôvodne slovanský, alebo len vytvorený na účely povzbudenia národa, je veľmi zaujímavou a hlavne už pevnou súčasťou našej histórie. Čo si myslíte vy? Ide o pravé nápisy alebo o podvrh? Podeľte sa s nami v komentároch.