Slovensko má mnoho unikátov, medzi ktoré jednoznačne patria i ostrovy. Na nich čas plynie akoby pomalšie, sú oázou života, pokoja a ticha. Každý z nich má vlastný príbeh, poslanie či účel, no jedno majú všetky spoločné – chránia to najvzácnejšie a najdôležitejšie, čo okolo seba máme, teda prírodu. Aké malebné ostrovy na Slovensku máme, čím sú jedinečné a ako vznikli?
Alžbetin ostrov
Alžbetin ostrov je vretenovitý, približne 2,5 km dlhý a 200 m široký (dnes už) polostrov tiahnuci sa popri meste Komárno na Dunaji. Vznikol naplavením Dunaja z dvoch menších ostrovov a až do roku 1745 bol majetkom veliteľa pevnosti v Komárne. Vzhľadom na to, že ostrov bol súčasťou hradného panstva, za využívanie jeho priestorov bol v tomto období vyberaný nájom. Keďže išlo o krásne prostredie posiate zeleňou, slúžil nielen na oddych v bohatých záhradných priestoroch, ale napríklad aj na pestovanie ovocia. Po roku 1745 sa ostrov vrátil do majetku mesta, chvíľu slúžil ako pasienok, no časom sa opäť využíval ako mestský sad, stal sa obľúbeným miestom mešťanov a vzniklo na ňom niekoľko hostincov či lodných mlynov. Začiatkom 19. storočia bolo na ostrove vytvorených 213 pozemkov, ktoré boli následne predané v aukcii občanom mesta a tak vznikla súčasná uličná sieť a centrálna cesta pozdĺž ostrova, dnešná platanová alej.
Krásne pomenovanie získal dunajský ostrov po cisárovnej Alžbete, známej pod prezývkou Sissi, a to presne 1. septembra 1892 o polnoci s povolením jej manžela panovníka Františka Jozefa I. Ostrov však svoje meno nezískal len tak z hocakého dôvodu – malo ísť o pamiatku na návštevu cisárovnej. Zachoval si ho i v období, keď z ostrova vznikol budovaním prístavu polostrov, a to až do roku 1945, keď bol premenovaný na Ostrov Červenej flotily. V roku 1992 získal späť svoje pôvodné meno Alžbetin ostrov.
Pomenovanie „Alžbetin“ však nenesie len ostrov, ale i hraničný most postavený nad Dunajom, ktorý už viac ako 130 rokov spája dve mestá dvoch krajín, ktoré boli v minulosti jedným. Ide o slovenské Komárno a maďarský Komárom, rozdelené vznikom 1. Československej republiky.
TIP na výlet
Podunajské múzeum v Komárne ponúka expozície v niekoľkých objektoch. Jedným z nich je napríklad hlavná budova múzea – Kultúrny palác. Na tomto mieste sa môžete oboznámiť s historickým vývojom Komárna a jeho okolia od praveku až do roku 1849 alebo si obzrieť reprezentačnú sálu – obrazáreň, ktorej steny zdobia portréty historických osobností. Pokračovať môžete v inom objekte múzea, v Zichyho paláci, kde nájdete expozíciu Komárno v rokoch 1849 – 1945, ale aj pamätnú izbu Móra Jókaia, významného rodáka a spisovateľa z Komárna. Ten počas študentských rokov trávil veľa času práve na Alžbetinom ostrove – toto krásne miesto ho vraj inšpirovalo pri tvorbe románu Zlatý muž.
Benkove ostrovy
Ostrovy boli vybudované v rokoch 2006 – 2007 ako súčasť protipovodňovej ochrany Bratislavy. Ide o skupinu 12 malých ostrovov, ktoré sú súčasťou Vodného diela Gabčíkovo. Ich význam spočíva v tom, že by mali slúžiť ako náhrada za zničené biotopy a prioritne ako hniezdisko vodného vtáctva. V súčasnosti na ostrovoch hniezdia napríklad kačica divá, kulík riečny, trasochvost biely a spozorovať tam bolo možné i migrujúceho kalužiaka sivého či belušu malú.
Kúpeľný ostrov
Ostrov s prírodnými liečivými zdrojmi – s termálnou minerálnou vodou a unikátnym sírnym bahnom – má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia praveku, keď sa v Piešťanoch nachádzali prvé ľudské osídlenia. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113, o prameňoch z roku 1549, tie však boli využívané už v stredoveku. Prvé kúpeľné domy boli na ostrove postavené v roku 1778, no o niekoľko rokov ich poškodili povodne. Následne boli zrekonštruované, rozšírené a vyrástol tam i krásny park. Kúpeľný ostrov bol navštevovaný nielen našincami, ale i zahraničnými hosťami, o čo sa zaslúžila najmä rodina Winterovcov, ktorá si liečebné kúpele prenajala v roku 1889 a preslávila ich na medzinárodnej úrovni. A tak sa stal Kúpeľný ostrov v Piešťanoch v roku 1917 aj miestom stretnutia troch cisárov – rakúskeho Karola I., nemeckého Wilhelma II. a bulharského cára Ferdinanda I. Coburského.
Winterovci priniesli do Piešťan aj kultúrny život. Mesto sa tak stalo dejiskom rôznych golfových či tenisových turnajov, šachových majstrovstiev, koncertov či výstav. Prvé golfové ihrisko na Slovensku či legendárne kúpalisko Eva boli dokonca postavené priamo na ostrove. V období éry rodiny Winterovcov boli vybudované aj viaceré hotely, napríklad hotel Thermia Palace a jeho kúpeľný dom Irma či kúpeľný hotel Pro Patria.
I v súčasnosti sa na ostrove nachádzajú liečebné kúpele, park či wellnessové hotely, s obľubou navštevované slovenskou, ale aj medzinárodnou klientelou. Niet sa čomu čudovať, liečivá voda obsahuje rôzne minerály, síru a sírovodík, ktoré veľmi priaznivo vplývajú na pohybové ústrojenstvo a pomáhajú liečiť jeho ochorenia. Liečivé je aj sírne bahno, ktoré sa neprestajne obnovuje. Zároveň je piešťanský ostrov jediným kúpeľným ostrovom v Európe s desiatimi termálnymi prameňmi. Lokalita je obľúbená aj vďaka prepojeniu ostrova s centrom mesta Piešťany legendárnym Kolonádovým mostom, a tak si hostia po príjemne strávenom oddychovom dni môžu dopriať prechádzku, niečo dobré pod zub či plavbu loďou.
Žitný ostrov
Žitný ostrov je najväčší riečny ostrov v Európe, najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe a jedna z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Dnešná oblasť ostrova vznikla sčasti prirodzeným, sčasti umelým spojením troch historických hydrografických jednotiek – išlo o starý Žitný ostrov, Medzivažie (oblasť ležiaca medzi Dunajom a Váhom na východe ostrova) a Medzičilizie (ležiace pod hranicou Žitného ostrova a Medzivažia). Ich spojením vznikla v 15. až 18. storočí jedna oblasť – dnešný Žitný ostrov.
Územie ostrova je bohaté na flóru a faunu. Z chránených druhov rastlín sa tam vyskytuje napríklad lekno biele alebo leknovec štítnatý. K zvieratám obývajúcim ostrov patria zajace, bažanty, jarabice, jelene, diviaky a drop veľký, ktorý je v súčasnosti ohrozeným druhom. Na ostrove však dominuje vodné vtáctvo, ako kačice, čajky, kormorány, labuť veľká, rybárik riečny, a i veľký počet rýb. Územie Žitného ostrova aj celé pobrežie Dunaja spolu s lužnými lesmi predstavuje chránenú krajinnú oblasť a nachádza sa tam i chránený areál Dropie, ktorý slúži na ochranu nášho najväčšieho vtáka dropa veľkého.
Typickými technickými pamiatkami Žitného ostrova boli vodné mlyny, ktoré mlynári využívali na výrobu múky či šrotu, a to za pomoci mlynských kolies, ktoré boli poháňané silou riečnych prúdov. Ešte v druhej polovici 19. storočia bolo funkčných vyše sto mlynov, dokonca aj v lokalitách, ktoré dnes ležia v značnej vzdialenosti od vody, napríklad v obci Malé Dvorníky či Veľký Meder. V súčasnosti existuje už iba desiatka mlynov, ktoré sú vzácnosťou a jedinečným miestom. Na Žitnom ostrove môžete navštíviť štyri kolové vodné mlyny – v Jahodnej, Dunajskom Klátove, Jelke, Tomášikove – a jeden lodný mlyn v Kolárove.
Malý Žitný ostrov
Malý Žitný ostrov sa nachádza vedľa Žitného ostrova a označuje lokalitu, ktorá vznikla po vybudovaní Vodného diela Gabčíkovo oddelením hlavného toku Dunaja do nového koryta. Umelo vybudovaný menší riečny ostrov je chránenou krajinnou oblasťou a národnou prírodnou rezerváciou, do ktorej sa dá dostať buď dvoma mostami, ktoré sa nachádzajú v Gabčíkove a Čunove, alebo kompou, a to cez vodné dielo z Kyselice do Vojky. Ostrov je domovom rôznych druhov rýb či vodného vtáctva, napríklad kormorána veľkého, volavky popolavej a i orliaka morského, pre ktorého je ostrov jediným hniezdiskom v strednej Európe. Do oblasti sa dokonca vrátili aj bobry.
TIP na výlet
Obec Vojka nad Dunajom ponúka výlet, ktorý bude dobrodružstvom pre veľkých, malých, ale aj tých najmenších. Jednodenný splav po ramenách Dunaja si skvelo užije celá rodina a scenérie nedotknutých miest prírody, ktoré z brehu nie je vidno, ostanú v pamäti ešte veľmi dlho. Počas splavu zažijete pohľady na nedotknutú prírodu, ktorú si môžete, samozrejme, zvečniť na fotografii, zábavu, pokoj, ale aj trochu adrenalínu, ktorý k takejto aktivite určite patrí. Deti sa potešia pozorovaniu vodných vtákov a toho, ako žijú, ale rovnako aj pikniku.
Vtáčí ostrov na Vodnom diele Gabčíkovo
Oáza života či oáza ticha. Presne takým miestom je vtáčí ostrov nachádzajúci sa v Hrušovskej zdrži, ktorá je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo juhozápadne od Šamorína. Toto miesto bolo vybudované ako čiastočná náhrada za zničené územie lužných lesov pri výstavbe vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Maličký ostrov má rozlohu iba približne sedem hektárov, no napriek tomu netreba jeho význam podceňovať. Napríklad je hniezdiskom rybára riečneho alebo čajky čiernohlavej, pre ktorú je toto miesto najväčším hniezdiskom v rámci strednej Európy. Hniezdi tam aj kalužiak červenonohý a ďalších viac ako 115 druhov vodného vtáctva. Prístup na tento ostrov je pre verejnosť celoročne zakázaný, vstupuje naň len skupina dobrovoľníkov a aj to iba v období, keď vtáky odletia, aby ho pripravila na ďalšie hniezdenie.
TIP na výlet
Ak chcete pozorovať vtáky na tomto ostrove počas hniezdenia či migrácie, využite rozhľadňu Hrušovská zdrž v Čunove. Ak sa k rozhľadni vydáte od miestneho kostola, potrvá vám to približne polhodinku. Pri rozhľadni nájdete dokonca aj náučnú tabuľu o vtákoch. Ak chcete mať z pozorovania vtáctva skutočný zážitok, nezabudnite si vziať ďalekohľad. Ak ste milovníkmi umenia, môžete sa vydať i do jedinečného múzea moderného umenia Danubiana, ak ste milovníkmi športu, bude pre vás zážitkom návšteva areálu Divoká voda, ktorý je vybudovaný na hrádzi Vodného diela Gabčíkovo v Čunove a ponúka priestor nielen vrcholovým športovcom, ale aj amatérskym vyznávačom raftingu či kajaka.
Sihoť
Chránený areál na území Bratislavy v mestskej časti Karlova Ves, to je jedinečný dunajský riečny ostrov Sihoť. Je tvorený prevažne kremičitými štrkopieskami, ktoré boli priplavené Dunajom z vyššie položených alpských oblastí. Voda na ostrove patrí medzi najkvalitnejšie v strednej Európe a od roku 1886 zásobuje pitnou vodou mestské časti Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, časť Starého Mesta a i časť Záhoria po Malacky. Kvalita vody vzniká prirodzeným filtračným prostredím, ktoré je vytvorené nekontaminovanými riečnymi nánosmi uloženými na nepriepustnom podloží, chránenými biologicky aktívnymi vrstvami jemného piesku, humusu a vegetácie. Na území ostrova je zakázaná poľnohospodárska a priemyselná činnosť a je celoročne neprístupný verejnosti s výnimkou špeciálnych vzdelávacích podujatí.
Lokalita však nie je chránená iba z hľadiska pitnej vody, ale i vzhľadom na výskyt vzácnych lužných biotopov. V roku 2000 bola dokonca zaradená do európskej sústavy chránených území Natura, a to v dvoch kategóriách – chránené vtáčie územie Dunajské luhy a Bratislavské luhy, územie európskeho významu.
TIP na výlet
Navštívte Vodárenské múzeum v Karlovej Vsi, sídliace v historických priestoroch prvej čerpacej stanice v Bratislave. Areál je jedinečným vzdelávacím, oddychovým a ekologickým priestorom, pričom hlavnou črtou múzea je symbióza techniky a prírody. Expozícia múzea ponúka pohľad nielen do histórie vodárenstva, ale aj do súčasnosti, pričom sa dozviete o činnostiach výroby a distribúcie pitnej vody a nájdete tam aj prezentáciu vodárenskej techniky.
Slanický ostrov
Slanický ostrov umenia, tak znie asi najznámejšie pomenovanie tejto lokality obklopenej vodami vodnej nádrže Orava od roku 1953. Práve v tomto roku navždy zmizlo z mapy, konkrétne pod hladinou priehrady, päť osád – Oravské Hámre, Ľavkovo, Osada, Ústie a Slanica. Nešlo však o žiadnu prírodnú katastrofu, dôvod zaplavenia obcí bol úplne iný. Keďže oblasť dlhodobo sužovali problémy so záplavami, riešením malo byť umelé vybudovanie Oravskej priehrady s vodnou elektrárňou. A tak sa miestni obyvatelia museli pobaliť a opustiť svoje domovy. Jediné, čo sa zo zaplavených osád zachovalo, bolo návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. Paradoxne, dnes je kostol s kalváriou dominantou Slanického ostrova. Keďže kostol rokmi pustol, oravskí výtvarníci sa rozhodli vytvoriť tam v spolupráci s Oravskou galériou expozície Tradičná ľudová plastika a maľba a Oravská kamenárska tvorba 18. a 19. storočia. Navyše sa tam nachádza expozícia histórie zatopených obcí a toho, ako sa budovala Oravská priehrada. Slanický ostrov je prístupný verejnosti a premáva naň osobná motorová loď v sezóne približne od polovice mája do polovice septembra.
Zaujímavô
V čase, keď sa robila údržba Oravskej priehrady (prelom 80. a 90. rokov) a tá bola načas vypustená, mali pôvodní obyvatelia zaplavených obcí možnosť ešte raz sa pozrieť na svoje rodisko. Niektorí dokonca kde-tu našli zachované obvodové steny či strechy domov, vchody do studní či pivníc. (Zdroj: Historická revue)
Vtáčí ostrov na Oravskej priehrade
Vtáčí ostrov nachádzajúci sa na Oravskej priehrade patrí medzi najvýznamnejšie hniezdne lokality na Slovensku, je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a chráneného vtáčieho územia Horná Orava v druhej najprísnejšej zóne. V minulosti bol ostrov obrastený stromami, čo bolo dôvodom toho, že tam hniezdili iba bežné druhy vtákov, no neskôr ho ochranári odlesnili a ošetrujú ho tak, aby bol vhodný aj na hniezdenie ohrozených druhov. Na ostrove žije v súčasnosti takmer dvetisíc druhov vodných vtákov, hniezdi tam napríklad čajka smejivá a bielohlavá, rybár riečny či viacero druhov kačíc. Keďže ostrov je chráneným územím, nie je verejnosti prístupný – vtáky nemôžu byť rušené, aby nedochádzalo k stratám na vajíčkach či mláďatách. Ak sa však vyberiete vyhliadkovou loďou na Slanický ostrov, zazriete aj ten vtáčí.
Veľkolélsky ostrov
Veľkolélsky ostrov je pomenovaný podľa neďalekej osady Veľký Lél (okres Komárno), ktorá sa kedysi pýšila farmou, na ktorej miestni chovali ovce, kravy či kone, pestovali obilie a kukuricu, a aj krásnym parkom a rozvoniavajúcim liehovarom. Ostrov bol v tom čase prístupný len cez brod a ten bol bezpečným pasienkom pre zvieratá – keď sa počas povodní ostrov ocitol pod vodou, brod im poskytoval útočisko na pevnine. Lúky a pasienky v okolí ostrova boli veľmi úrodné, a tak dokázali uživiť stáda zvierat počas celého roka. Vďaka pravidelnému spásaniu a koseniu úrody vznikol malebný trávnatý ráz krajiny so vzácnou flórou a faunou.
Dnes je ostrov mozaikou lesných, mokradných a trávnatých biotopov, nachádza sa tam lužný les, jaseňovo-brestovo-dubový a vŕbovo-topoľový tiež. V roku 1974 bola časť veľkolélskych lesov s pralesným charakterom vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ostrov je lemovaný širokým hlavným korytom Dunaja z jednej strany a z tej druhej zase Veľkolélskym ramenom. Táto unikátna lokalita bola v rokoch 2004 – 2005 zaradená do európskej siete chránených území Natura 2000 a je i samostatným územím európskeho významu. Starostlivosť o ostrov zabezpečuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), a to v spoluprácu so Štátnou ochranou prírody SR a s miestnymi obyvateľmi. A tak vzniklo partnerstvo, do ktorého sa zapojili vodohospodári, lesníci, ale aj miestni farmári, vďaka ktorým sa na ostrov vrátilo stádo dobytka – prirodzení obyvatelia dunajských mokrých lúk a pasienkov, teda kozy, ovce, kravy – či pôvodné slovenské plemeno koní huculy.
TIP na výlet
Objavte čaro krásnej dunajskej prírody a navštívte ekofarmu Ostrov, ktorá sa nachádza v blízkosti Veľkolélskeho ostrova. V areáli nájdu návštevníci kemping alebo iný priestor na prespanie – v sýpke –, interaktívnu výstavu o biotopoch dunajských luhov a aj koníky, na ktorých si môžu zajazdiť. Ekofarma ponúka aj ďalšie služby, ako napríklad cykloturistiku, vodnú turistiku, jazdecké tábory pre deti či sprevádzané exkurzie. V areáli sa nachádza i záchranná stanica pre zranené zvieratká a deti určite poteší tzv. sysľovisko, kde môžu pozorovať rodinu ohrozených sysľov.
Čenkovský ostrov
Tento malý ostrov, súčasť hlavného koryta Dunaja, sa nachádza medzi obcami Kravany nad Dunajom a Obid a je pokrytý lužným lesom. Verejnosti však prístupný nie je, jedine v rámci plavby na člne alebo lodi. Ostrov je súčasťou Čenkovskej lesostepi, ktorá je národnou prírodnou rezerváciou na ochranu teplomilných spoločenstiev piesočnatých biotopov Podunajskej nížiny s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov.
TIP na výlet
Obec Kravany nad Dunajom v okrese Komárno sa označuje aj ako dedina kaštieľov. Ak sa tam vydáte, môžete obdivovať kaštieľ Lángovcov, dvojpodlažnú historizujúcu stavbu, v súčasnosti slúžiacu ako školský internát, či kaštieľ Sarvašiovcov, jednopodlažnú romantickú stavbu zo začiatku 20. storočia, ktorá je dnes budovou strednej poľnohospodárskej školy. Pri kaštieli Lángovcov môžete navštíviť krásny prírodný park alebo sa prejsť náučným chodníkom obce, ktorý prezentuje zaujímavosti na pobreží Dunaja. V obci bola v roku 2013 vybudovaná aj kruhová turistická rozhľadňa vysoká 17 metrov, z ktorej môžete obdivovať krásne výhľady na dunajskú panorámu.
V súčasnosti existuje len málo lokalít, ktoré sa môžu pýšiť nedotknutou prírodou, do ktorej človek zasahuje len minimálne. Takýmito miestami sú aj unikátne slovenské ostrovy, ktorých úlohou je chrániť prírodu a prirodzený životný cyklus rastlín, vtáctva, ale i ostatných zvierat, ktoré tam žijú. Viaceré z nich sú verejnosti neprístupné, no aj napriek tomu môžete očkom nazrieť do ich útrob a obdivovať ich krásy, a to či už prostredníctvom plavby loďou, alebo vďaka rozhľadniam vybudovaným v ich blízkosti. Poznáte aj iné lokality na Slovensku, ktoré chránia našu krásnu a vzácnu prírodu?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Lokality čakajúce na zaradenie do zoznamu UNESCO – poznáte ich?
- Národné parky Slovenska – naše najcennejšie prírodné územia
- Prales je unikátne miesto – kde ho nájsť na Slovensku?
- Prírodné jazerá a štrkoviská na Slovensku – nielen príjemné schladenie sa
- Mlynárstvo na Slovensku a tipy na výlety, kam sa za mlynmi vydať
