Na výlet s deťmi: Najkrajšie botanické záhrady, parky a arboréta na Slovensku

Človek vzišiel z prírody. Tam niekde v tráve medzi stromami a kvetmi je náš skutočný domov. Telo to cíti. Aj krátky pobyt v nej dokáže zmierňovať stres, znižovať vysoký krvný tlak, zlepšovať pamäť a koncentráciu. Príroda je všeliek. Aby ste to pocítili na vlastnej koži, nemusíte chodiť na úmorné túry či absolvovať náročnú turistiku. Aj krátka, 30-minútová prechádzka bude pre zdravie tela účinná a pre myseľ oslobodzujúca. Na Slovensku máme mnoho krásnych parkov, botanických záhrad či arborét, ktoré sa oplatí pridať na zoznam plánovaných návštev. Spojte príjemné s užitočným a vydajte sa na prechádzku, ktorá bude lahodiť očiam aj duši – a zvládnu ju aj deti.

Nie je zelená plocha ako zelená plocha

Arborétum, botanická záhrada, park. Kto sa v tom má vyznať? Vo všetkých sa môžeme prechádzať, vdychovať do pľúc čerstvý kyslík, počúvať vtáky a vychutnávať si pohľad na nádhernú prírodu. Napriek tomu má každý zo spomínaných zelených areálov odlišný účel. Viete, aké sú medzi nimi rozdiely?

Park alebo sad je väčšia umelo vytvorená zelená otvorená plocha určená na rekreáciu a prechádzky. Neslúži len na psychohygienu, má aj estetickú či kultúrnu funkciu. Najčastejšie je plný trávnatých plôch a stromov, prepletený chodníčkami, inokedy v ňom rastú aj kvetinové záhony a rozkladajú sa jazierka. Verte či nie, aj park vieme členiť, a to na väčšiu záhradu, ktorá je typická pre parky, a ľudový park, vyskytujúci sa najmä v mestách.

Botanické záhrady a arboréta nie sú primárne určené na rekreáciu. Botanické záhrady vznikajú na účely pestovania rastlín z domova aj zo zahraničia a sú usporiadané podľa geografických či botanických celkov. Arborétum predstavuje špeciálnu botanickú záhradu, ktorá slúži na výskum a štúdium rastlín, drevín a kvetov. V niektorých prípadoch je špecializované len na určité odrody. Príkladom je pinetum, arborétum, v ktorom rastú výhradne borovicorasty. Čo je skvelou správou pre návštevníkov a turistov? Že sa v nich kladie veľký dôraz na záhradnú architektúru, a tak sa môžete kochať očarujúcimi rastlinami, ale aj inými pôsobivými výsledkami činnosti šikovných ľudí. A čo deti? Tie si prídu na svoje aj vďaka rôznym druhom opeľovačov, motýľov a vtákov.

Parky, prirodzené miesta na odpočinok

Parky sú pre život v mestách nevyhnutnosťou. Nielenže pomáhajú čistiť ovzdušie zahltené výparmi z dopravy a okolitých tovární, ale slúžia aj obyvateľom sídlisk ako neďaleké miesta na rekreáciu a odpočinok v prírode, ak ich majú na skok od domu. V krajských mestách si na mestské parky potrpia. Park na Sihoti v Nitre, Sad Janka Kráľa v Bratislave či mestský park v Košiciach sú skutočné skvosty. Predstavujú však iba zlomok parkovej zelene, ktorú na Slovensku môžete navštíviť.

Nečakanô

Najzelenším krajským mestom na Slovensku je Banská Bystrica. Jej mestské parky tvoria 1,47 % rozlohy mesta, spolu s priľahlými lesmi 56,08 %. Naopak, v Trnave sú zelené plochy skôr raritou (našťastie sa v tomto smere chystajú zmeny). Mestské parky tu zaberajú 1,58 % plochy mesta, 2,03 % aj s pripočítaním lesov a lúk.

Park pri kaštieli Betliar, ktorý vyráža dych

Čo by to bol za kaštieľ bez pôsobivého parku okolo neho? Obdivujeme tak nádherné parky Bratislavského hradu alebo napríklad jazierka pri Bojnickom zámku. Kaštieľ v obci Betliar nie je výnimkou. Priestranný park vás bude na prechádzke neustále prekvapovať krásnymi zákutiami. Nájdete v ňom niekoľko jazierok, systém kanálov miestneho potoka, dokonca umelý vodopád a za ním jaskyňu, v ktorej výstrední majitelia kedysi chovali ľadové medvede. Zároveň môžete v parku obdivovať i historické stavby, napríklad kamennú Hermesovu studňu, ktorá slúžila na občerstvenie pre hostí počas prechádzok. Ďalším krásnym architektonickým dielom je rotunda, v minulosti využívaná ako archív a knižnica.

TIP

Ako sa dostanete k parku?
Kaštieľ Betliar sa nachádza 7 km od banského mesta Rožňava. V obci Betliar pôjdete podľa smerových tabúľ po Kaštieľnej ulici až k penziónu Barónka, odkiaľ stačí ísť rovno až k bráne kaštieľa. Park má rozlohu 81 ha a od roku 1978 je súčasťou zoznamu svetových historických záhrad sveta.

TIP

Počas návštevy parku určite nevynechajte prehliadku samotného Betliara. Nie nadarmo si vyslúžil prívlastok najnavštevovanejší kaštieľ na juhovýchodnom Slovensku. Na jeho mieste pôvodne stál malý vodný hrádok, ktorý sa rokmi a rukami nových a nových majiteľov prestaval až do súčasnej podoby. Najviac zásluh na jeho reprezentatívnej podobe patrí rodu Andrášiovcov. Tento rod patril medzi veľkých cestovateľov a milovníkov umenia, preto nie div, že v ňom dodnes môžete obdivovať bohaté zbierky umeleckých diel či viac ako 15 000 zväzkov kníh. Zo svojich ciest si Andrášiovci neraz priniesli veľmi neobvyklé pamiatky. Príkladom sú dve egyptské múmie staré 2 000 – 3 000 rokov, patriace kňazovi a malému dieťaťu. Ďalším originálnym zbierkovým predmetom bola slonia noha, ktorá slúžila na odkladanie vychádzkových palíc.

Park v Turčianskych Tepliciach očarí novodobým umením

Turčianske Teplice sú známe predovšetkým ako kúpeľné mesto – tzv. zlaté kúpele si po stáročia držia svoju tradíciu. Pozornosť si však zaslúži aj 18-hektárový Park slávy, ktorý sa nachádza v ich bezprostrednej blízkosti. Príznačný názov nesie vďaka unikátnym umeleckým dielam – lavičkám, ktoré sú v parku rozmiestnené. Každá z nich je totiž jedinečná – či už myšlienkou, ktorú sprostredkúva, alebo osobnosťou, ktorú prezentuje.

Kochať sa tak môžete smutnou či veselou lavičkou, lavičkou pre obrov, pohádanou, opitou či rokenrolovou lavičkou. Lavička, ktorá má pripomínať divadelného režiséra Jozefa Bednárika, tu stojí od roku 2013. Svetoznámemu choreografovi Máriovi Radačovskému je venovaná lavička s bielymi baletkami, sólistke folklórneho súboru SĽUK Hede Melicherovej zase tá s ľudovým vzorom.

Núdza nie je ani o úchvatnú faunu a flóru, čo dokazuje 200-ročná lipa, exotické dreviny či platany a metasekvoje. Park začal rásť v roku 1848, keď vznikla na týchto miestach alej tiahnuca sa od kúpeľov až po Dolnú Štubňu. Postupne pribúdali jazierka, dreviny, skleníky, domček pre miestneho záhradkára a v neposlednom rade aj podobizne osôb vyformovaných z kríkov. Preto bude zaujímavým miestom nepochybne aj pre deti.

TIP

Ako sa dostanete k parku?
Park sa nachádza priamo v centre Turčianskych Teplíc, hneď vedľa akvaparku a hotelov pre kúpeľných hostí. Park je teda ľahko prístupný aj verejnou dopravou. Ak sa však rozhodnete prísť autom, bez problémov zaparkujete na blízkych parkoviskách, a to celkom zadarmo.

Botanické záhrady plné exotiky

Ak milujete cudzokrajné rastliny a do exotiky sa vám to zdá ďaleko, botanické záhrady vám prírodu ďalekých krajov prinesú priamo do vášho mesta. Sú plné exotických rastlín, drevín, často v nich nájdete skleníky so vzácnymi druhmi. Na Slovensku máme len 5 botanických záhrad: v Bratislave, Banskej Štiavnici, Košiciach, Tatranskej Lomnici a Nitre, kde nájdete aj exotické živočíchy, ako napríklad hady, korytnačky a jaštery.

Botanická záhrada Univerzity Komenského je najstaršia na Slovensku

Uprostred ruchu nášho hlavného mesta sa rozprestiera najstaršia botanická záhrada na Slovensku – z roku 1942 –, o ktorú sa stará Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. Rastie tu vyše 5 000 rôznych druhov rastlín. Najväčšou atrakciou je skleník tropických a subtropických rastlín, v ktorom sú umiestnené stovky kaktusov a paliem. Pozornosť si zaslúži aj 150 druhov ruží v rozáriu. Z exotických rastlín tu rastú banánovníky či kávovníky a samostatnou časťou je aj japonská záhrada. Pokojnú atmosféru dopĺňajú jazierka s bohatým rastlinstvom a desiatkami pestrofarebných rýb.

TIP

Ako sa dostanete k botanickej záhrade?
Nachádza sa medzi Mostom Lafranconi a mestskou časťou Karlova Ves, veľmi blízko sútoku Dunaja a Vydrice.

Rekordmanom je aj botanická záhrada na Lomnickom štíte

Náš druhý najvyšší vrchol Lomnický štít je každoročne obdivovaný desiatkami turistov, ktorí sa vyvezú povestnou červenou kabínkovou lanovkou a kochajú sa tu výhľadmi na Vysoké Tatry. Na tomto končiari sa nachádza meteorologická stanica, najvyššie položené pracovisko na Slovensku. A to nie je jediný rekord, ktorý Lomnický štít pokoril. Vo výške 2 634 m n. m. si tu našla domov aj najvyššie položená botanická záhrada v Európe. Zároveň je najmladšou slovenskou botanickou záhradou. V roku 2008 ju otvorili Štátne lesy Tatranského národného parku.

Zaujímavô

Botanickú záhradu spoločne s výhľadom na Studenú dolinu a okolité vrchy môžete obdivovať z visutej vyhliadkovej terasy. Je 1 m široká a 4 m dlhá. Pádu sa nemusíte obávať ani v silnom vetre. Je vybudovaná z odolných oceľových materiálov a dokáže čeliť náporom vetra s rýchlosťou 250 km/h aj pri záťaži 1,5 t.

Pozostáva z vyše 100 druhov lišajníkov, 34 druhov kvitnúcich rastlín, 1 papraďorastu a zo 40 druhov machorastov. Dokonca tu môžete uvidieť 10 druhov endemických rastlín, napríklad lyžičník tatranský, ktoré nájdete jedine vo Vysokých Tatrách. Každá z týchto rastlín je prispôsobená životu v extrémnych podmienkach. Udomácnili sa na skalných stenách a v puklinách. Táto botanická záhrada spĺňa aj extra funkciu – pomáha pri spevňovaní vysokohorskej pôdy a regulácii vody z topiaceho sa snehu aj zo zrážok.

TIP

Ako sa dostanete k botanickej záhrade?
Môžete sa vyviezť lanovkou alebo si urobiť prechádzku až ku Skalnatému plesu. Prestúpite na lanovku až na Lomnický štít… a ste tam! Najkrajší čas na návštevu je v júni až júli, keď nastáva vrchol vegetačného obdobia. Mimo tejto sezóny môžete zakvitnuté rastliny obdivovať aspoň na informačných paneloch a fotografiách.

Prechádzky geografickými pásmami v arborétach

Arboréta sú nádherné rozsiahle zelené plochy plné vzácnych druhov drevín a rastlín. Ich väčšia rozloha spôsobuje, že sa cítite ako na prechádzke priamo v prírode a nie v uzavretom a umelo vytvorenom priestore. Môže za to dôraz kladený na záhradnú architektúru, a teda aj úchvatné zákutia, chodníčky, lavičky, jazierka, menšie budovy a prístrešky. Na Slovensku máme 5 arborét: Mlyňany, Borová hora, Kysihýbeľ, Liptovský Hrádok a Ortáše.

Do Arboréta Mlyňany sa určite ešte vrátite

Arborétum v Mlyňanoch je najznámejšie na Slovensku, no meno má aj v zahraničí. Rozlohou 67 ha patrí medzi najväčšie arboréta v strednej Európe. Pre strednú Európu je unikátne aj vďaka tomu, že sa v ňom cudzokrajné rastliny podarilo aklimatizovať na naše prírodné podmienky, a to v rozsiahlej podobe. Viac ako 2 300 rastlín a drevín je rozčlenených do niekoľkých menších celkov: najstaršieho Ambrózyho parku, severoamerickej plochy, východoázijskej plochy, kórejskej plochy a najmladšej slovenskej plochy. Medzi najvzácnejšie kúsky patrí viac ako 30-metrový sekvojovec mamutí a kvet s názvom zimokvet včasný.

Zaujímavô

Arborétum vybudoval uhorský šľachtic Štefan Ambrózy-Migazzi ešte v roku 1892. Po tom, čo sa oženil, získal po manželke veľký pozemok. Dokúpil k nemu dubovo-hrabový lesík a začal budovať túto nádhernú záhradu aj s kaštieľom. Dva roky nato bol kaštieľ hotový a onedlho pribudla aj charakteristická biela veža.

Dnes spravuje areál Slovenská akadémia vied. Návštevníci sa môžu prírodou prechádzať denne. Celý areál je prepletený širšími aj užšími chodníčkami. Najväčšie dominanty uvidíte počas hlavnej, takmer 5 km dlhej trasy, ktorá vedie cez všetky plochy. Pôvodné plochy, napríklad dubovo-hrabový lesík, sa rozprestierali v dnešnom Ambrózyho parku, v centre celého arboréta. Postupne bol vyrúbaný kvôli výsadbe nových drevín. V niektorých okrajových častiach parku však môžete ešte stále vidieť pôvodné stromy.

TIP

Ako sa dostanete do arboréta?
Areál sa nachádza medzi dvomi obcami – Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou. Dostanete sa k nemu vedľajšími cestami. Pred arborétom a v ňom sú rozsiahle parkoviská, na ktorých môžete parkovať zadarmo. Najkrajším časom na návštevu je koniec apríla a takmer celý máj. Kvetinové záhony a najobdivovanejšie rododendrony rozkvitnú a celým arborétom sa nesú ohromné vône.

Romantika v lesníckom Arboréte Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici

Keď sa najbližšie vyberiete do najromantickejšieho mesta na Slovensku pozrieť Nový či Starý zámok, kalváriu alebo Banku lásky, vyhraďte si čas navyše a zavítajte do neďalekého Arboréta Kysihýbeľ. Vzniklo medzi rokmi 1900 – 1913, hneď ako bola založená Ústredná lesnícka výskumná stanica (bolo vybudované na jej účely). Slúži na skúmanie života a pestovania drevín. Po rokoch vysádzania a dopĺňania sa v arboréte usadilo 260 druhov drevín prevažne z mierneho pásma severnej pologule. Nachádzajú sa v ňom desiatky cudzokrajných drevín, napríklad korkovník amurský, cyprušteky či sekvojovce.

Každá drevina má odlišné ekologické nároky, preto je arborétum rozdelené do štyroch celkov. V každom z nich sú na ploche 350 m² vysadené odlišné dreviny. Celkovo má areál rozlohu 7,78 ha. Dôležitou súčasťou arboréta je medzinárodná fenologická záhrada, ktorá slúži ako aklimatizačný objekt pre ďalších 30 drevín. Prebiehajú v ňom genetické a šľachtiteľské práce. Od roku 1950 je arborétum vyhlásené za chránený areál.

TIP

V Banskej Štiavnici určite nevynechajte návštevu historickej Baníckej a lesníckej akadémie, založenej v roku 1762 Máriou Teréziou, ktorej súčasťou je aj krásna botanická záhrada založená po otvorení štúdia lesníctva. Jej úlohou bolo naučiť študentov, ako sa o lesy odborne starať. Samotná botanická záhrada bola založená v prvej polovici 19. storočia, vysadené v nej boli domáce aj cudzokrajné dreviny. Medzi najzaujímavejšie patria jednoznačne sekvojovce mamutie a céder.

TIP

Ako sa dostanete do arboréta?
Arborétum Kysihýbeľ má obmedzenú prístupnosť. Počas prázdnin je otvorené pre verejnosť od stredy do nedele. Mimo týchto dní sa dnu dostanete len so sprievodcom a po dohode s Národným lesníckym centrom. Svoju návštevu musíte ohlásiť aspoň 3 dni vopred.

Život v betónovej džungli by nebavil ani tie najmestskejšie typy ľudí. Každý potrebuje kúsok zelene, kde sa môže zhlboka nadýchnuť čerstvého vzduchu a vychutnať si pokojnú a jedinečnú atmosféru prírody. Aj preto sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí sa do parkov, botanických záhrad či arborét vracajú opätovne. Patríte k nim aj vy? Kam budú viesť vaše kroky najbližšie? Podeľte sa s nami v komentároch.

Na aké ďalšie miesta zobrať deti na výlet? Inšpirujte sa v článkoch

• Výlet po slovenských jaskyniach. Koľko kilometrov v nich prejdete?
• Kráčať a poznávať: náučné chodníky Slovenska
• Výnimočné dedinky Slovenska prekvapia aj potešia
• Lesné železnice: technické pamiatky, na ktoré sme hrdí