Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. Ako vzniklo koledovanie a aká je jeho tradícia a význam?
Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote. Vedeli ste však, že najpôvodnejšie posolstvo koledovania nemalo s biblickými príbehmi nič spoločné?
Koledovanie je staršie ako samotné Vianoce
Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Spájalo sa so slovanskými obradmi zimného slnovratu v časoch, keď o pojme Vianoce nik ani nechyroval.
Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka – 21. december, deň zimného slnovratu – pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami. Dodnes sa v niektorých krajinách, napríklad v Rumunsku, Vianoce označujú ako Crăciun, dokonca aj v nárečiach na juhu stredného Slovenska sa môžeme stretnúť s týmto označením sviatku alebo s jeho obmenami, akými sú Kračun a Kračuň.
TIP
Na Slovensku existujú stavby, ktoré vykazujú isté astronomické súvislosti. Jednou takouto stavbou je Kostol všetkých svätých v Ludrovej, známy aj ako Ludrovský kostolík, kde v období zimného slnovratu svieti slnko cez okno na tzv. triptych. Osvetľuje ho po celý čas adventu. Tento kostol je unikátom a najstarším kostolom Liptova, navyše kultúrnym dedičstvom, ktoré skrýva mnoho tajomstiev, a tak nepochybne stojí za návštevu. Neďaleko Ludrovej sa nachádza Vlkolínec, klenot slovenskej ľudovej architektúry, a tiež mesto Ružomberok, v ktorom nevynechajte návštevu roľníckeho domu a dvora, ktoré prezentujú dobový spôsob života.
Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Ľudia bdeli a zúčastňovali sa na duchovných úkonoch, pretože verili, že svojím správaním a láskavosťou dokážu ovplyvniť hojnosť budúceho roka.
Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod či v neskoršom období Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný. Možno ste to ani netušili, no táto tradícia sa na Slovensku udržiava dodnes, i keď v obmedzenej podobe – bez veršov, stručným prianím krásnych Vianoc a pohodového roka.
Ďalším obradom bola slnovratová hra – obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky. Nimi pošibaný dobytok mali obchádzať choroby a nešťastie.
Zaujímavô
Po príchode kresťanstva na územie Slovenska boli viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu. Metodov zákon z 9. storočia upozorňoval, že kto pôjde v tento deň koledovať podľa vzoru pohanov, mal by sa kajať tri roky len s chlebom a vodou.
Posledným obradom boli plesy, teda veselice, na ktorých sa hralo, tancovalo, spievalo a hodovalo. Aj tento zvyk pretrváva až dodnes vo forme typických povianočných plesov a štefanských zábav.
Koledovanie ako pôvod ľudového divadla
Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali. Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca). Najdôležitejšie a najtradičnejšie však boli koledy práve vo vianočnom období.
Zaujímavô
Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Aj preto dnešné divadelné koledovanie na námestiach, javiskách a verejných priestranstvách neprináša rovnaký odkaz, ako to bolo v minulosti.
Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh. Hrané scénky, ktoré sa podieľali na zrode ľudového divadla, ale aj piesne siahali po historických predlohách, ako bol napríklad trópus Koho hľadáte v jasliach, pastieri z 11. storočia. Konkrétne témy sa však v závislosti od obce líšili. V niektorých sa zameriavali na pastiersku tematiku ohlasovania Božieho narodenia pred Vianocami, inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. Nájdete dokonca aj obce, kde sa v scénkach objavujú Adam a Eva, príbeh sv. Doroty či Herodesa.
Aj vinše boli plné prianí Božieho požehnania a milosti. Práve tento moment, keď sa viera a Božie posolstvá dostávali z kostolov a rozširovali do domov a ulíc, dotváral výnimočnú atmosféru a magickosť Vianoc, ktoré pretrvávajú dodnes.
Vinšujem vám, vinšujem
na to Božie narodenie
šťastie i zdravie a od Boha požehnanie.
Pomôž vám Pán Boh šťastlivo prežiť, lepšieho sa dožiť,
hojnejšie, pokojnejšie, v záhrade úrodnejšie,
v domácnosti svornosť, od Boha lásku a milosť.
V stodole zbožia, ovociny, na pôjde klobások, slaniny
i šatstva v truhlici, i peniaze v pokladnici.
To ja vám vinšujem v tom časnom živote a potom,
po všetkej tej časnej dobrote, slávu nebeskú a korunu anjelskú.
TIP
Pripravte deťom originálny výlet, ktorý bude zábavný a zároveň edukačný – vezmite ich do bábkového divadla. Na výber máte z viacerých, napríklad Bratislavské bábkové divadlo, bábkové divadlo Dúha v Nových Zámkoch, Bábkové divadlo v Žiline, Bábkové divadlo v Košiciach alebo Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici.
Nik nezostal neobdarovaný
Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene – združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané – s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti. Priaznivé pôsobenie mali aj predmety ako prúty, slama či betlehem a živé zvieratá – ovce a teliatka –, ktoré so sebou nosili.
Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Podobné pravidlá sa líšili v závislosti od kraja aj dediny a každé z nich bolo spájané s inými poverami. Vo väčšine obcí však platilo, že na Božie narodenie sa nekoledovalo. Najväčší sviatok roka mali ľudia venovať odpočinku a bolo žiaduce vyhnúť sa návštevám.
Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Preto keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi. Chudobnejší si týmto spôsobom mohli čo-to privyrobiť, niektorým obecným pracovníkom, ako boli učitelia či kňazi, bola takto vyplácaná aj časť mzdy.
TIP
Betlehemy sú neodmysliteľnou súčasťou adventného obdobia a Vianoc. Na Slovensku môžete jeden taký obdivovať napríklad v Banskej Štiavnici, pričom ide o najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku. Drevorezba betlehemu zobrazuje vývoj, históriu a tradície tohto krásneho slovenského mesta. Môžete navštíviť aj unikátnu Banku lásky alebo sa vybrať na príjemnú prechádzku k banskoštiavnickej kalvárii.
Na Tri krále o krok dále
Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich, ktorý pochádza ešte z 3. storočia nášho letopočtu, najviac stelesňuje posolstvo o narodení Spasiteľa, keďže táto radostná správa bola zvestovaná aj ďalekým cudzincom, pohanom, ktorí uverili a prišli sa pokloniť.
Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár. V skutočnosti ide o písmená žehnajúceho výroku Christus mansionem benedicat, čo v preklade znamená Kristus žehnaj tomuto domu.
TIP
Ak sa chcete vydať po stopách folklóru a zistiť, ako ľudia na Slovensku žili kedysi, aké mali zvyky a tradície, veľmi pekne vám to priblíži Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, kde nájdete drevené obytné a hospodárske stavby, goticko-renesančný kaštieľ či funkčnú trať Považskej lesnej železnice. Zaujímavým tipom na výlet je i Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, ktoré návštevníkom ponúka expozíciu ovčiarstva, galériu ľudového výtvarného prejavu, modrotlač na Liptove, galériu paličkovanej čipky a iné.
Koledovanie má význam aj v dnešných časoch
Koledovanie – rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície – ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Divadelné súbory, folklórne súbory a iniciatíva Dobrá novina sa snažia oživiť najtypickejšiu formu koledovania so všetkými jeho zvykmi aj pravidlami.
Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Myslite aj vy tieto Vianoce na skutočnú podstatu našich zvykov a tradícií. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske. Ako prebieha koledovanie vo vašom okolí? Ste svedkami typických obchôdzok alebo sa koledovanie drží skôr v kruhu vašej rodiny? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Medovníky – pôvod, tradícia, symbolika, zaujímavosti a dobré rady
- Magické obdobie adventu – zvyky a tradície na Slovensku
- Vianočných večerí Slovákov sú desiatky druhov
- Dušičky, tenká hranica medzi svetom živých a mŕtvych – aká je ich symbolika?
- Páračky a táračky – tradície, ktoré spájali
