Dušičky sú obdobím na prelome októbra a novembra. Sú typické sychravým počasím, keď vietor strháva zo stromov posledné lístie, a tiež uctievaním pamiatky zosnulých. Ako vznikol Sviatok všetkých svätých a s ním súvisiace Dušičky, do akého obdobia až siahajú a v čom spočíva ich symbolika? Ako ľudia kedysi spomínali na svojich blízkych zosnulých?
Vznik Sviatku všetkých svätých a Dušičiek
Sviatok všetkých svätých, ľudovo známy ako Všechsvätých, siaha do hlbokej histórie a radí sa do čias formovania prvého kresťanstva, ktoré vznikalo ešte v časoch Rímskej ríše. Prvú podobu sviatku zaviedol pápež Bonifác IV. už v roku 609 a jeho vznik sa spája s udalosťou, keď tento pápež zasvätil rímsky Panteón všetkým svätým, lebo sa tam uctievali všetky pohanské božstvá. Dnes sviatok slávime 1. novembra, no až do prvej polovice 8. storočia sa oslavoval v máji. Na november ho presunul až pápež Gregor III.
Koncom 10. storočia sa začala šíriť tradícia, keď sa v deň po Sviatku všetkých svätých rozozvučali zvony na vežiach, spievali sa žalmy za mŕtvych a za ich duše sa slávili zádušné omše. Tradícia vznikla vo francúzskom benediktínskom kláštore Cluny a vychádzala zo zvyku najvyššieho predstaveného rehoľníkov Odila. Ten začal spomínať na mníchov, ktorí zomreli. Keďže tento zvyk bol pozitívne prijatý západnou cirkvou a rýchlo sa ujal, vyvinul sa z neho sviatok spomienky na všetkých zosnulých – Dušičky, ktoré dnes slávime 2. novembra.
TIP
Aj na Slovensku sa môžeme pýšiť krásnym benediktínskym kláštorom, ktorý patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie pamiatky na našom území. Ide o kláštor v Hronskom Beňadiku – Baziliku minor sv. Benedikta, neďaleko Novej Bane. Návštevník môže okrem diecéznej svätyne obdivovať kaplnku a tiež zrekonštruovanú prízemnú časť sýpky, ktorá ponúka stálu expozíciu. V nej môžete nahliadnuť do života mníchov a obzrieť si miestnosti, napríklad knižnicu, klenotnicu či pustovňu. Ak vás kroky povedú k tejto výnimočnej pamiatke, nevynechajte ani neďaleké pútnické miesto Kohútovo, ktoré je jednou zo zastávok náučného chodníka Zvonička.
Tradícia spomienky na zosnulých
V minulosti naši predkovia rozlišovali len dve ročné obdobia – leto a zimu. Obdobie, ktoré dnes poznáme ako jeseň, pokladali za koniec leta a začiatok zimy. Verili, že práve v tomto období sa duše zomrelých môžu vrátiť a pozorovať svojich potomkov, ako žijú a ako sa im vodí. Preto si ich uctievali, spomínali na nich, modlili sa za ich duše a na ich počesť chystali hostiny. Podľa povier sa duše počas Dušičiek mohli na 48 hodín vyslobodiť z očistca, a tak im príbuzní v domácnostiach chystali rôzne dobroty, koláče alebo víno, ktoré kládli na obľúbené miesta nebožtíkov. Gazda v tom čase naplnil lampu maslom alebo olejom, aby si duše mohli ošetriť rany a popáleniny z plameňov v očistci, kde pykali za svoje hriechy. Platilo však, že keď na druhý deň zazvonili kostolné zvony, duše sa museli vrátiť tam, kde je ich miesto.
Uctievanie blízkych mŕtvych však nemalo len duchovný charakter, ale aj vizuálny. Príbuzní zvykli v predvečer Všechsvätých navštevovať cintoríny, známe aj pod názvami cintery, cintory alebo cmitery, a vydávali sa k hrobom zosnulých. Dialo sa tak v meste, ale i na chudobnejšom vidieku, kde boli práve cintoríny považované za akési pietne miesta, a ľudia, i menej majetní, hroby blízkych aspoň v tomto období vyzdobili a prikryli čečinou. Ak sa pri hrobe nachádzal drevený kríž, rovnako ho ozdobili čečinou alebo doma vyrobenými umelými kvetmi či ozdobami.
K zvykom patrilo aj zapálenie sviečky na hrobe, pri ktorej sa príbuzní modlili. Symbolizovala a dodnes predstavuje výnimočný okamih či plameň, ktorý pretrvá. Jej svetlo malo chrániť mŕtveho, ale aj jeho živých príbuzných pred zlými silami. Tradícia pálenia sviečok na hroboch v jednotlivých obciach Slovenska sa však odlišovala. Niekde sa zapaľovali už v období prvej svetovej vojny, inde v medzivojnovom období, no vo viacerých oblastiach vznikla táto tradícia až po druhej svetovej vojne.
TIP
Bohatstvom Slovenska sú aj pútnické miesta či iné sakrálne pamiatky, za ktorými ľudia odjakživa putovali aj preto, aby sa pomodlili za svojich blízkych. Jedinečná je Kaplnka u Haladeji v Oščadnici na Kysuciach, zasadená v srdci panenskej prírody. Vnútri si návštevník môže obzrieť drevené fresky, oltár či obrazy a v exteriéri sa môže kochať nádhernými výhľadmi na okolie. Navštívte aj kaplnku Husárik v neďalekej Čadci a unikátny Slovenský orloj v Starej Bystrici.
Smútok, ktorý spájal
Počas sviatkov sa stretávali rodiny a príbuzenstvo najčastejšie pri hroboch, kde spomínali na tých, ktorí odišli na večný život. Vzhľadom na chladnejšie počasie sa po spoločnej modlitbe presunuli do svojich útulných príbytkov, v ktorých nasledovalo pohostenie. Nechýbala pálenka, ktorá v úvode všetkých zahriala, potom sa podávali tradičné pokrmy typické pre jesenné obdobie. K obvyklým patrili zemiaková, konopná, maková kaša, mäso, dobroty z kačaciny či husaciny, pečená baranina, zajačí paprikáš, pokrmy zo zemiakov, lekvárové perky, slivkové gule alebo knedličky, štrúdľa, jablčník či pagáče. Do prvej polovice 20. storočia bol typickým špeciálny druh pečiva zvaný dušičky, ktorým sa hostilo blízke aj vzdialené príbuzenstvo. Pri jeho konzumácii sa rozprávali rôzne príbehy o blízkych mŕtvych a spomínalo sa.
Ak rodiny cestovali zďaleka a prišli rovno k obedu, domáca pani im ponúkla polievku, najčastejšie slepačiu, varené mäsko a chlebík. Niektoré rodiny mali k hrobom príliš ďaleko, a tak nikam necestovali – na mŕtvych si zaspomínali doma, pomodlili sa pri kríži v kostole či na najbližšom cintoríne a zapálili sviečku.
TIP
Veľké a majestátne chrámy, baziliky a kostoly majú svoje čaro a sú vzácnym dedičstvom po našich predkoch. K najkrajším slovenským patria napríklad Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave, Bazilika sv. Egídia v Bardejove či Katedrála sv. Emeráma v Nitre. Jedinečnú atmosféru však majú aj menšie, no o to unikátnejšie kostolíky, často na okraji dedín či miest, v lone prírody. Navštívte Kostol sv. Michala archanjela v Dražovciach pri Nitre, ktorý je dominantou vysokého výbežku Tribeča a patrí k najstarším kostolom Slovenska. Jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok Liptova je zase Kostol sv. Martina v dedinke Martinček, kde môžete obdivovať nástenné maľby z prvej polovice 14. storočia.
Koniec hospodárskeho roka
Vo vidieckom prostredí predstavovalo obdobie Dušičiek i koniec hospodárskeho roka, ktorý znamenal ukončenie funkčného obdobia richtárom, obecným sluhom, takzvaným boženíkom, alebo pastierom. Konali sa voľby, predkladali sa účty, gazdovia si zjednávali paholkov na statok, a ak boli s ich službou spokojní, dohodli si s nimi prácu aj na nasledujúci rok. Na Dušičky sa navyše končila služba pastierom koní a volov, ktorí boli za svoju prácu odmenení obilím, chlebom, strukovinami, koláčmi či pálenkou. Sviatky svätých zároveň predstavovali záver výročného obyčajového cyklu, v rámci ktorého sa konali rôzne obrady, úkony, zvyky a uctievali sa tradície predkov.
Čo na Dušičky určite nerobte a čo, naopak, áno?
Ak nechcete, aby sa vám na pleci usadila striga, vyhýbajte sa počas týchto sviatkov rázcestiam, križovatkám alebo takzvaným krížnym cestám. Tejto povere verili naši predkovia, a preto sa obliekali do rôznych kostýmov, prestrojení za strašidlo alebo ducha. Takéto krížne cesty boli v minulosti považované za dôležité miesta, kde sa mohol človek priblížiť k nadprirodzeným bytostiam, ale skôr v zlom ako v dobrom. Na týchto miestach sa stretávali rôzne negatívne bytosti, ktoré mohli smrteľníka stiahnuť na onen svet. Ľudia sa snažili takéto miesta očistiť, preto na ne umiestňovali kríže, kaplnky, svätyne či sochy svätých.
Aj usmrtenie žaby patrilo k nepríjemným udalostiam. Mohla sa v nej totiž skrývať duša zosnulého príbuzného. Ak chcela mladá dievčina vedieť, kto sa stane jej manželom, odporúčalo sa jej, aby si sadla pred zrkadlo, pred ním jedla jablko a zároveň si česala vlasy. Budúci ženích sa jej mal následne zjaviť v okennej tabuli za pravým plecom.
Naši predkovia navyše verili, že ak sa v predvečer Dušičiek prepchajú cez úžiny skál, stromov alebo prelezú nejakými dierami v prírode, zotrú zo seba zlú energiu a choroby. Mladé ženy sa často preťahovali tesnými otvormi vo viere, že budú plodnejšie.
TIP
Na svojich blízkych si môžete spomenúť na rôznych pietnych miestach, ktoré na Slovensku máme. K našim pýcham patria jednoznačne kalvárie, ktoré sa nachádzajú vo viacerých regiónoch. Navštívte nitriansku, banskobystrickú, banskoštiavnickú, bardejovskú, bojnickú, bratislavskú, detviansku, kremnickú, modranskú, novozámockú, prešovskú, rožňavskú alebo iné a spravte si výlet, vďaka ktorému absolvujete nenáročnú turistiku, pokocháte sa krásnymi výhľadmi a pocítite pokoj na duši.
Aké zvyky dodržiavame na Dušičky v súčasnosti?
Tradícia návštev cintorínov a hrobov, kde odpočívajú naši milovaní blízki, sa zachovala dodnes. Často je to jediná príležitosť vidieť počas roka blízku či vzdialenú rodinu, ktorá býva ďaleko od nás. Aj preto sú Dušičky veľmi symbolické. Vďaka nim sa môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí sú nám drahí a s ktorými nás spája niečo veľmi dôležité – naši predkovia. Úpravy cintorínov sú veľmi bohaté, hroby vyzdobené. Naši predkovia si vystačili s čečinou, dnes máme k dispozícii širokú škálu živých či umelých kvetov, často v črepníkoch alebo v podobe vencov. Prezdobovanie hrobov sa stalo populárnym približne v 80. rokoch 20. storočia, a to najmä vďaka dostupnosti rozličného materiálu. V minulosti mala výzdobu na starosti gazdiná a už vtedy sa úprava hrobu v istej miere pokladala za otázku prestíže rodiny. Platí to i dnes, no, žiaľ, práve táto stránka akoby prevládala nad tou duchovnou, ktorá je pravým zmyslom a podstatou Dušičiek.
Obdobie Dušičiek je smutné, ale zároveň krásne. Hoci nám naši blízki, ktorí nás opustili, chýbajú, na duši nás hreje spomienka na nich a láska, ktorú k nim pociťujeme. V tieto dni navštevujeme krásne osvetlené cintoríny, na ktorých v tichosti spomíname, pričom svetlo nám dáva nádej, že naši drahí sú stále s nami. Spomeňme si na nich tak, ako to robili naši predkovia – príbehmi, modlitbou, stretnutím s rodinou, návštevou cintorína či zapálením sviečky. Dodržiavate tradície týchto sviatkov? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Hody a dožinky: s akými zvykmi a tradíciami sa spájajú?
- Magické obdobie adventu – zvyky a tradície na Slovensku
- Morena – matka smrti ako súčasť tradičnej ľudovej kultúry
- Čary, veštby – mágia a rituály v ľudovej kultúre Slovenska
- Pútnické miesta na Slovensku – ich príbehy a tajomstvá
