Slovania a Slováci – o tom, odkiaľ sme sa tu vzali

Mnoho Slovákov vníma zrod slovenskej histórie cez tri pojmy: Slovania, Samova ríša a Veľká Morava. Je však zaujímavé, že historici zaoberajúci sa pôvodom našich predkov a národa vnímajú tieto fázy odlišne a názorovo sa nie vždy zhodujú. Prečo? Existujú informácie, ktoré potvrdzujú jednoznačný pôvod Slovanov?

Niektorí historici sa na Samovu ríšu pozerajú s výhradami a mnohí z nich ju dokonca ani neberú do úvahy. Samo bol predsa pôvodom Germán z Franskej ríše a jeho takzvaná ríša bola viac zväzom niekoľkých kmeňov ako čokoľvek iné. Čo sa týka Veľkej Moravy, tu sa náš diškurz komplikuje omnoho viac. Niektorí historici sú pevne presvedčení, že ju môžeme považovať za historický začiatok Slovenska, zatiaľ čo iní ju pokladajú len za ríšu, ktorá sa zhodou okolností rozprestierala na našom terajšom území. Aj diskusia okolo Slovanov je nejednotná a neustále sa mení.

Starobylosť národa

Ak hľadáme odpoveď na to, odkiaľ sme sa tu vzali, musíme sa presunúť na začiatok. Tak to vnímali už aj štúrovci v polovici 19. storočia, ktorí sa snažili vypátrať počiatky slovenského národa – to, na čo by sme sa mohli odvolávať ako na naše „dávne prapočiatky“. Národné cítenie bolo v 18. – 19. storočí na vrchole a každý prekypoval vlastenectvom a túžbou po sebaurčení. Rôzne etniká a národy si začali vymedzovať svoj spoločný jazyk, územie, tradície a v neposlednom rade aj históriu. A čím staršia bola daná história, tým legitímnejšie národ pôsobil.

V očiach ľudí starobylosť predstavovala veľkoleposť a právo na existenciu. Taliani sa začali odvolávať na staroveký Rím, Nemci na germánske kmene. Štúrovci (a rovnako i Bernolák počas slovenského národného obrodenia o storočie skôr) chceli vypátrať naše korene, čo najďalej to len šlo, a vtedy vstúpila do cesty Veľká Morava so svojimi slovanskými obyvateľmi.

TIP

Ak vás zaujíma história, navštívte archeoskanzen Havránok v obci Bobrovník, ktorý je súčasťou expozície Liptovského múzea v Ružomberku. Vydáte sa tam po stopách Keltov, ktorí toto územie kedysi obývali. Môžete si obzrieť pozostatky sídliska z mladšej železnej doby, keltské obydlia, zvyšky hradieb, ale i zrekonštruované obytné stavby alebo pec na vypaľovanie keramiky. Neobíďte neďalekú expozíciu Tatrín a Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši – komplex historických budov, ktorých súčasťou je evanjelická fara, v ktorej pôsobil ako kňaz M. M. Hodža. Nájdete tam autentické priestory s dobovým nábytkom, vzácne knihy a obrazový materiál.

Dávni predkovia Slovania

Tak ako o iných kmeňoch, aj o Slovanoch sa nejeden historik vyjadril, že Slovania sa stali Slovanmi až pri kontakte s rímskou hranicou. Čo to znamená? V časoch, keď príslušníci týchto kmeňov – či už slovanských, alebo germánskych – obsadzovali svoje územia, sami seba za Slovanov či Germánov vôbec nepokladali. Dané pomenovania im boli pridelené zvyčajne väčšími ríšami (najmä Rímskou ríšou), ktoré sa snažili rozlíšiť všetkých navôkol. Kmene mnohokrát dostávali názvy aj o storočia neskôr, dávno po svojom zániku. Podobne to bolo i so Slovanmi, ktorí začínali s pridelenými menami ako Sklávi, Sklavéni, Anti či Venéti/Venédi.

Dané kmene – tak ako aj ríše a iné územné celky – vnímali samy seba iba ako súčasť svojho kmeňa či ríše. Nič „nad“ neexistovalo – nemožno hovoriť o žiadnom národnom povedomí či spolupatričnosti. Dvaja Slovania mohli vnímať (a zrejme aj vnímali) jeden druhého ako úhlavného nepriateľa bez ohľadu na to, že ich teraz oboch pokladáme za ten istý „národ“. Ak nepatrili do rovnakého kmeňa či kmeňového zväzu, nebolo medzi nimi nič, čo ich spájalo. Myšlienka národnej spolupatričnosti sa začala (u Slovákov) prejavovať až v stredoveku.

TIP

Slovensko sa pýši viacerými zaujímavými archeologickými lokalitami. Jednou z nich je aj hradisko Kostolec, ktoré je súčasťou pohoria Považský Inovec v Piešťanskom okrese. Hradisko pochádza z obdobia Veľkej Moravy, no našli sa tam i dôkazy o ľudskej existencii ešte z kamennej doby. Hradisko Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou, v rámci ktorej môžete obdivovať ohradené nádvorie, obranné múry, základy rotundy a tiež model strážnej veže. Vaše kroky môžu ďalej smerovať na neďaleký kopec Skalka, vypínajúci sa nad obcou Hubina. Výstup naň bude veľmi príjemný a nenáročný, prejdete sa lesom i lúkami a na vrchole si užijete jedinečné výhľady na okolité pohoria. Rodiny s deťmi sa potešia neďalekej zoofarme New Zealand, kde si môžu obzrieť zvieratká a ocitnúť sa uprostred údolia hobitov.

Písomné pramene o Slovanoch

Aby sme zistili, kým teda Slovania naozaj boli, musíme využiť dobové pramene. Najlepšiu charakteristiku nám zvyknú poskytovať písomné pramene, no je to i tentoraz tak?

Prvýkrát sa o Slovanoch dozvedáme z dobových textov konkurenčných byzantských historikov Jordana a Prokopia zo 6. storočia. Dôvodom, prečo o nich vôbec začali písať, bola snaha pochopiť, čo sa dialo severne od Dunajského limesu (rímska hranica pozdĺž Dunaja). Ich definície sa však diametrálne rozchádzajú. Prokopius pokladá Slovanov za celkom nový kmeň a opisuje ich ako pustovníkov podobných Hunom. Jordanes ako jeho oponent zas tvrdí, že Slovania pochádzajú z prastarého kmeňa Venédov a že ich pravlasť sa nachádza pri rieke Visle. Čo je na oboch týchto tvrdeniach najzaujímavejšie? Zdroje oboch historikov nie sú známe. Pravdepodobnosť, že sa ktorýkoľvek z nich so Slovanmi naozaj stretol, je veľmi nízka. Niektorí súčasní historici sa zhodujú na tom, že Jordanes a Prokopius si oponovali len preto, aby dosiahli to, že ak jeden z nich niečo povie, druhý vyhlási presný opak.

S istotou teda môžeme povedať iba to, že podľa písomných prameňov sa na dnešnom území Slovenska niekto určite nachádzal. To, či tam prišiel alebo žil odjakživa, ostáva veľmi diskutovanou témou. Slovania boli vždy skúpi na vlastné kronikárstvo – o Nitrianskom kniežatstve či Veľkej Morave sa taktiež dozvedáme z prameňov pochádzajúcich až zo Salzburgu. Našťastie písmo nie je našou jedinou možnosťou. Tam, kde všetko ostatné zlyháva, prichádza na rad archeológia.

Slovania a archeológia

Archeologické bádanie v tomto prípade postupuje smerom dozadu, a to od známeho k neznámemu. Znamená to, že sa vezmú charakteristické znaky zo slovanského prostredia od 6. storočia, ako napríklad žiarový pohrebný rítus (čiže spaľovanie mŕtvol), jednoduché štvorcové príbytky vybudované sčasti v zemi a s ohniskom v rohu alebo nezdobené nádoby zhotovené rukami (známe aj ako keramika pražského typu). Tieto sa potom porovnávajú so staršími nálezmi z iných území.

Vďaka tomu sa zistilo, že dávne kultúry obývajúce naše dnešné územie boli heterogénne, inými slovami nejednotné a rozmanité. Slovanské znaky sa jednoznačne vyskytujú po boku mnohých iných. Dá sa teda hovoriť o multietnickom prostredí, čo by, samozrejme, vzhľadom na to, čo nám dokázala história, dávalo zmysel.

TIP

Slovanské hradisko Valy, pochádzajúce z prelomu 8. a 9. storočia, situované pri dedinke Bojná v Topoľčianskom okrese, je miesto, ktoré stojí za návštevu. Nájdete tam zrekonštruované obydlia, vonkajšie opevnenie, jamu, v ktorej sa skladovali obilniny či iné potraviny. Lokalita je náleziskom rôznych predmetov z obdobia raného kresťanstva, napríklad zbraní, zvonov, šperkov či remeselníckych nástrojov. K výletu môžete pripojiť aj iné lokality v okolí – Ranč pod Babicou v Bojnej, rozhľadňu na Marháte a Rotundu sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici či zrúcaninu Topoľčianskeho hradu.

Kotol etník a kultúr

Podobné veci sa stali naprieč dejinami už viackrát. Keď sa v 3. storočí náhle objavilo pomenovanie Frankovia, germánske kmene, o ktorých sa hovorilo ako o obyvateľoch toho istého územia, záhadne zmizli. Frankovia zaujali ich miesto bez toho, aby prišlo k nejakej invázii či migrácii – v tomto prípade dokazuje archeológia kultúrnu kontinuitu (čo znamená, že sa na danom území nič nezmenilo). Najpravdepodobnejšie to vypovedá o vzniku nového etnika (Frankov) spojením niekoľkých menších kmeňov, pretože názvy týchto kmeňov odvtedy v prameňoch úplne zanikli. A to je len jeden z mnohých príkladov. Etniká neustále vznikajú a zanikajú a bude to tak zrejme navždy.

Preto je možné i to, že Slovania vznikli zo spojenia viacerých etník alebo sú súčasťou jedného väčšieho rozpadnutého etnika. Od nepamäti bolo dnešné územie Slovenska kotlom najrôznejších kultúr, ako napríklad Avarov, Maďarov, Tatárov, Nemcov, Turkov, Chorvátov, Talianov, Čechov a podobne. Archeologický argument tejto teórie predstavuje aj etymológia názvov niektorých slovenských riek, ako sú Hron a Morava – nesú keltské mená.

Ba čo viac, slovanské jazyky mali málo rozdielne dialekty a určite mnoho spoločného s inými jazykmi – ako inak by sa Konštantín a Metod ovládajúci jazyk Slovanov v Grécku dorozumeli s obyvateľmi Veľkej Moravy natoľko, že im mohli preložiť Sväté písmo?

TIP

Veľkomoravská architektúra je veľmi príznačná pre mesto Nitru (a jeho okolie), ktoré bolo za čias tohto kniežatstva jedným z jeho najvýznamnejších centier. Ak sa chcete vydať po jej stopách, navštívte hradný vrch, na ktorom sa kedysi nachádzal veľkomoravský kostol – zachovala sa z neho apsida a časť lode. V súčasnosti môžete v tejto lokalite obdivovať majestátnu Katedrálu sv. Emeráma, Nitriansky hrad či Diecézne múzeum. Nevynechajte neďalekú obec Kostoľany pod Tribečom, kde sa nachádza predrománsky Kostol sv. Juraja, tiež pochádzajúci z veľkomoravského obdobia.

Všeobecne uznávaná teória sociálneho antropológa Frederika Bartha hovorí, že identita jedného spoločenstva sa prejaví až pri stretnutí s inými, cudzími spoločenstvami. Kým nejaké spoločenstvo žije oddelene od všetkých, necíti potrebu vymedzovať sa voči iným ani vyjadrovať svoje etnické či skupinové povedomie. Niektorí historici, etnológovia a jazykovedci sa zhodujú na tom, že slovenská národnosť sa začala formovať v priebehu 10. storočia s tým, že v 11. storočí už môžeme priamo hovoriť o jej existencii. Preto sa však pre 9. storočie zaužíval termín Slovan (prípadne Sloven). Po rozpade Veľkej Moravy v roku 906 boli Moravania pridelení k Uhrom, pričom s Uhrami ako s ich dobyvateľmi bolo etnické zbližovanie priam nemožné. Práve na základe odlišnosti od staromaďarských kmeňov si ľudia začali budovať svoju identitu.

Otázka „pravlasti“ Slovanov je dodnes nezodpovedaná. Ani v súčasnosti teda nemáme jednoznačnú teóriu o tom, či Slovania na dnešnom území Slovenska žili odjakživa (podľa autochtónnej teórie pochádzajú Slovania zo strednej Európy) alebo do strednej Európy prišli niekedy začiatkom 6. storočia (migračná teória, ktorá sa ukazuje ako pravdepodobnejšia). To, čo vieme s istotou povedať, je, že bez ohľadu na to, či tu naši predkovia žili odjakživa alebo nie, hrdosť v srdci na náš národ a krajinu je neoblomná.

Cítite sa ako hrdí Slováci? Ku ktorej teórii o pôvode Slovanov sa prikláňate? Podeľte sa s nami v komentároch.

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

• Skanzeny a archeoparky: mapa Slovenskom a minulosťou
• Kde sa vzalo ľubozvučné slovenské ô
• Kováč, ktorý odplašil Turkov a iné povesti z Nitry
• Seriál Tajomnô: Val obrov – jedna z najväčších záhad dejín Slovenska
• Seriál Tajomnô: Rondely majú viac ako 4 000 rokov