Včela medonosná je lietajúci hmyz žijúci na každom kontinente na zemi okrem Antarktídy. Opeľovanie bez tohto vzácneho hmyzu by bolo veľmi náročné; odhaduje sa, že až jedna tretina potravy pre ľudí závisí práve od opeľovania. Napriek tomu, že včely sú pre náš život veľmi dôležité, je smutné, že sa im prikladá len veľmi malá pozornosť. Na Slovensku máme pritom viacero poctivých včelárov, pre ktorých je včelárenie nielen hobby, ale i práca na plný alebo takmer plný úväzok. Troch z nich sme oslovili, aby nám porozprávali o tomto krásnom remesle a o živote včiel.
Albert Einstein
„Ak uhynie posledná včela, ľuďom zostávajú štyri roky života.“
Opeľovanie včelami a „medonosenie“ datujeme už do obdobia pred zhruba 40 miliónmi rokov, niektoré pozostatky dokonca vravia o 150 miliónoch rokov. Nájdené boli kamenné kresby, kde sú včelári vyobrazení, ako fúkajú dym do úľov a vyberajú plásty s medom, pričom okolo lietajú včely. Včely si kedysi na rôznych miestach stavali plásty – išlo o dutiny stromov alebo tiež jaskyne – a v časoch minulých sa aj úmyselne dlabali miesta pre tieto užitočné tvory, ktoré sa vábili na rôzne sladké návnady. Med sa následne skladoval v kamenných nádobách.
Poučnô
Vedeli ste, že predchodcom včelárstva bolo brtníctvo? Brtníctvo bol prvý, starobylý spôsob získavania medu z dutín stromov. Popri rybolove a lovení patrilo práve včelárstvo k jednému z najstarších spôsobov obživy.
Ľudia včely často vnímajú ako agresívne, nebezpečné či dokonca otravné, no určite sa ich netreba báť. Je to mierny a neútočný hmyz, bez dôvodu nezaútočí, hoci mnohí si to neuvedomujú. Pri ochrane obydlia včely reagujú inak ako pri zbere peľu, pretože cítia potrebu chrániť zber. Asi 3 až 5 metrov od včelích obydlí je kritická zóna; včely sú citlivé na vibrácie a pohyb v ich blízkosti. Riziko je v letovej dráhe väčšieho počtu, nemali by ste vtedy robiť prudké pohyby, mať parfum či chodiť na boso. Láka ich ovocie, mäso, sladké nápoje a pivo.
Zaujímavô
Piktovia (ľudia v železnej dobe zo severného Škótska, Spojené kráľovstvo) vyrábali medové pivo v rokoch 300 – 600 pred n. l. Až v roku 1700 ľudia pochopili, že včely zbierajú iba nektár z kvetov a z neho sa vyrába med, keďže dovtedy si mysleli, že med zbierali pripravený v kvetoch. (zdroj: Včela od Claire Prestonovej)
Aby sme vám priniesli informácie z prvej ruky, porozprávali sme sa s tromi včelármi, ktorí nám ochotne a s láskou odpovedali na otázky o chove včiel. Martin Barte, Filip Valentíni a Andrej Devera sú dlhoročnými skúsenými chovateľmi včiel a toto remeslo sa stalo nielen ich hobby, ale zároveň aj prácou.
Ako ste sa dostali k včelárstvu? Je u vás rodinnou tradíciou?
Martin: K chovu včiel ma priviedol kamarát, vďaka ktorému som kúpil úle. Začal som sa učiť od veľkovčelára, ktorý mal 150 včelích rodín, a dnes pre to žijem.
Filip: Dá sa povedať, že včelárstvu sa venujem od malička. Môj prastarý otec bol včelár. Keď zomrel, na dvore nám zostalo päť včelích rodín. Najskôr som otcovi začal pomáhať, dnes som práve ja ten, kto nás „ženie“ dopredu. Z pôvodných piatich rodín je dnes 150, a to ešte nie sme na konci, teda aspoň v to dúfam. Považujem to už za rodinnú tradíciu, a keď raz budem mať deti, budem veľmi rád, keď v tom budú pokračovať.
Andrej: Priateľ včelár Milan Krigler ma podpichol, či by som nechcel včely. Keďže som vždy inklinoval k záhradkárčeniu a drobnochovateľstvu, dlho som neváhal a o dva mesiace u nás v záhrade stáli prvé dve včelstvá. Určite by som svoje deti rád viedol k láske k prírode ako celku a taktiež k včeláreniu.
Čo všetko to zahŕňa?
Andrej: V prvom rade dostatok teoretických a praktických vedomostí. Záujemca o včelárenie sa musí pripraviť na relatívne vysoké vstupné náklady na nadobudnutie úľov, včelstiev a technických pomôcok, ako je napríklad medomet (zariadenie na získanie medu z včelích plástov) či voskotopka. Pri troch včelstvách sa vstupné náklady pohybujú okolo 1 500 eur. Ak si niekto zvolí včelárenie ako hobby s nízkym počtom rodín (3 – 5), nie je to po zabehnutí sa časovo veľmi náročné. V začiatkoch treba počítať s tým, že jednotlivé úkony budú nováčikovi trvať omnoho dlhšie ako skúsenému včelárovi a nevyhne sa chybám. Počas sezóny bude potrebovať na starostlivosť zhruba päť hodín raz za dva týždne.
Je to práca na plný úväzok?
Martin: Je to práca na plný úväzok a zároveň veľká zodpovednosť. Úkonov okolo chovu je veľa a všetko závisí aj od počasia, aká dlhá je zima, čas kvitnutia a podobne.
Filip: Veľa ľudí hovorí, že včelárenie je hobby, ale to je možné pri počte 10 – 20 rodín. My to robíme s otcom obaja popri robote a máme čo robiť. Je to dosť náročné. Ale je to súčasť poľnohospodárstva, čiže sú to vplyvy počasia, chorôb, parazitov, ktoré niekedy nevieme ovplyvniť.
Andrej: Všetko závisí od počtu rodín. Drvivá väčšina včelárov na Slovensku sú „amatéri“. Ide však o čoraz zložitejšie odvetvie. Priemerné medné výnosy za ostatné roky klesajú, náklady na chov, naopak, stúpajú a zároveň sme svedkami zhoršujúceho sa zdravotného stavu včelstiev a zvyšujúcich sa úhynov.
Ako presne prebieha proces zberu medu?
Filip: Samotný proces zberu (radšej vytáčania) medu je najkrajšia časť z celej sezóny. Včelí úľ sa skladá z dvoch (alebo viacerých – podľa sily včelstva) častí. Prvá je plodisko. Tam je včelia kráľovná (matka) a kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu včely. Majú tam aj zásoby medu a peľu na vlastnú spotrebu. Druhá časť je medník. Tam je len zásoba medu, ktorý patrí včelárovi. Keď včely naplnia plásty medom, je potrebné z rámikov otriasť včely a rámčeky odniesť do medárne. Tam každý rámik odviečkujeme (plásty plné medu včely uzatvoria voskom, ktorý musíme otvoriť špeciálnou vidličkou) a následne vložíme do medometu, čo je zariadenie, kde sa rámiky krútia vysokou rýchlosťou a pomocou odstredivej sily sa med dostáva na steny medometu a spodkom vyteká von do nádob. Keď sú rámiky vytočené, vložíme ich včelám naspäť do úľa, aby ich mohli znova naplniť.
Andrej: Úlohou včelára je udržať včely zdravé a vitálne a pripraviť ich na sezónu. To je prevažná časť práce, ktorá síce nie je priamo spojená so získaním medu, no závisí od nej schopnosť včelstva vyprodukovať dostatok medu. Samotná produkcia medu je závislá od vitality včelstva, dostupných zdrojov a počasia. V prípade priaznivých podmienok, keď včely dokážu vyprodukovať prebytok medu, môžeme im časť z neho odobrať. Dôležité je odoberať správne vyzretý med. Po odobratí medu z úľa včelár musí med uložený v plástoch odviečkovať (odstrániť voskové uzávery, ktorými včely uzatvárajú zrelý med), med odstredí v medomete, precedí, aby z neho odstránil nečistoty v podobe čiastočiek vosku, a následne naplní do spotrebiteľského balenia. Kvalitný med neprechádza ďalšou úpravou, nič sa doň nepridáva – s výnimkou ochutených medov. Jediná prípustná úprava je pastovanie medu.
Nečakanô
V roku 1838 poľský včelár Johann Dzierzon vymyslel prvý praktický úľ s pohyblivým hrebeňom, ktorý umožňoval manipuláciu s jednotlivými plástmi bez toho, aby došlo k zničeniu štruktúry úľa. Dzierzon objavil fenomén partenogenézy v prípade včiel (v roku 1835 Dzierzon zistil, že trúdy pochádzajú z neoplodnených vajíčok. Dzierzonov dokument, publikovaný v roku 1845, opisuje, že zatiaľ čo včelie kráľovné a včely robotnice sa rodia z oplodnených vajíčok, trúdy práve naopak.
Aký je život včiel?
Filip: Život včiel vysvetlím len stručne, ale výstižne: celý život robia a následne hynú.
Andrej: Včela sa nevníma ako jednotlivec. Všetku svoju energiu investuje do činností potrebných na zachovanie spoločenstva a neváha obetovať svoj život pri jeho obrane. Od momentu, keď vylezie z bunky, v ktorej sa vyvíjala, začína pracovať. Každá včelia robotnica prejde všetkými „povolaniami“, až sa z nej nakoniec stáva tzv. lietavka, čiže včela opúšťajúca úľ kvôli zberu nektáru, peľu a vody. Len čo by bola pre včelstvo príťažou, ostatné včely by ju jednoducho vyhnali z úľa.
Vzdelávate sa stále v chove včiel? Vyžaduje si to mnoho štúdia?
Martin: Vzdelávať sa bude človek celý život, pretože stále vás dokáže prekvapiť niečo nové.
Filip: Vzdelávam sa určite, bez toho to nejde. Keď chceme dosahovať aj priaznivé ekonomické výsledky, vzdelávať sa jednoducho musíme. Knihy, časopisy, internet, ale hlavne rady skúsenejších. A na vlastných chybách sa človek naučí najlepšie.
Andrej: Neustále. Informácií o anatómii, fyziológii, spôsobe chovu včiel či o ochoreniach včiel je nesmierne množstvo a nové stále pribúdajú. Informácie získavam z literatúry, internetu a rád navštevujem odborné prednášky. Včelárenie je celoživotné štúdium.
Vyrábate z medu nejaké ďalšie produkty?
Martin: Vyrábam med, sviečky.
Filip: Okrem medu iné produkty nevyrábame, nemáme na to čas, zatiaľ. Ale do budúcna sa k tomu azda dostanem.
Andrej: Žiaľ, na Slovensku je možné pri predaji z dvora ponúknuť zákazníkovi iba prvotnú surovinu, ktorou je neupravený med. Ďalšie produkty teda vyrábam iba pre rodinu či priateľov.
Je práca včelára docenená?
Andrej: Ak si včelár započíta aj cenu svojej práce, odvody, dane a náklady, cena medu by sa mala pohybovať od 10 eur nahor za klasické spotrebiteľské balenie s hmotnosťou 950 gramov. Dovoz lacného a často nekvalitného medu zo zahraničia, ako aj veľmi rozšírené falšovanie medu tlačia ceny nadol, čo ohrozuje rentabilitu chovu pre našich včelárov. Do úvahy treba brať aj to, že 90 % pridanej hodnoty v podobe opeľovania využívajú poľnohospodári a spoločnosť ako celok.
Dostávate nejaké príspevky na chov?
Filip: Nejaké príspevky áno. Či už určitá časť hodnoty zariadenia môže byť uhradená formou dotácií, alebo včelári, ktorí kočujú (premiestňujú včelstvá za znáškou – bez toho to nemá ekonomický zmysel), dostávajú určitý príspevok. Ale prosím, nepredstavujte si veľké sumy. Takisto aj na liečivá je možné požiadať o príspevok. Je to lepšie ako nič.
Andrej: Dotácia za opeľovaciu činnosť je aktuálne na úrovni 4 eur na včelstvo. Ak vezmeme reálnu hodnotu opeľovacej činnosti či náklady na chov, je táto suma úsmevná. Veľkou pomocou pre malých včelárov sú dotácie, ktoré môžu získať prostredníctvom včelárskych organizácií na nákup technických pomôcok na spracovanie včelích produktov atď.
Vnímate záujem ľudí o med?
Filip: Áno, ľudia majú záujem o med. Vďakabohu, väčšina ľudí chápe význam medu a vie oceniť jeho kvalitu.
Andrej: Myslím si, že ľudia si začínajú hľadať cestu ku kvalitným a lokálnym potravinám. Mnohí si už uvedomujú priamy súvis medzi kvalitnými potravinami a zdravím. Med ako mimoriadne biologicky aktívna potravina patrí v tomto trende na popredné miesta. A aj vďaka medializácii problému s falšovaním medu či dovozom lacných, nekvalitných medov si značná časť zákazníkov našla cestu priamo k lokálnemu včelárovi alebo siahajú na pultoch obchodov po kvalitnejšom mede.
Ktorý med je najlepší?
Martin: Sto ľudí znamená sto chutí, keďže niekto preferuje jarný kvetový, ktorý je zmesou kvetov stromov, púpavy, hlohu, niekto má rád repkový alebo pastovaný, niekto iba agát, pretože je tekutý a nekryštalizuje, a niekto horský medovicový.
Andrej: Jednoznačná odpoveď asi neexistuje. Osobne obľubujem najmä lipový med a jarné kvetové medy. Z hľadiska zdravotných benefitov sú mimoriadne cenené medovicové medy vďaka vysokej antibakteriálnej aktivite. Obsahujú aj zhruba trojnásobok minerálnych látok oproti kvetovým medom, pre niektorých ľudí však môže byť tento med ťažšie stráviteľný. Najdôležitejšie je, aby išlo o kvalitný lokálny med.
Aký máte názor na nebezpečie vyhynutia včiel?
Martin: Včely potrebujeme všetci. Je to opeľovač, bez ktorého by sa na poliach a v záhradách neurodilo 80 % plodín.
Filip: Už Albert Einstein povedal, že keď zahynie posledná včela, ľudstvu zostávajú posledné 4 roky života. Či to naozaj povedal, neviem. Ale jedno viem – že mal zrejme pravdu.
Akým spôsobom môžeme my „bežní ľudia“ chrániť včely?
Martin: Uvedomovať si, aké sú potrebné, a sadiť stromy a kvety, ktoré majú nektár.
Filip: Podporovať svojho lokálneho včelára. Prosím, kupujte med od včelára vo svojom okolí a nie v bežných obchodoch, kde je síce o polovicu lacnejší, ale otázkou je prečo.
Andrej: Jednoznačne pestrou výsadbou pôvodných drevín a rastlín vo svojich záhradách. Trendové záhrady s anglickým trávnikom a tujami sú zelenou púšťou. Pomôcť môžete aj aktívnym občianskym životom. Tlačte na svoje samosprávy s výsadbou vhodných druhov v rámci verejnej zelene. Spríjemníte a skrášlite tým svoje okolie a zároveň pomôžete širokej palete živočíchov. A v neposlednom rade kupujte kvalitný slovenský med.
Svet včiel je skutočne fascinujúci. Jedna včela vyprodukuje zhruba 1/12 čajovej lyžičky medu a na vyprodukovanie ½ kilogramu musia včely nazbierať nektár z dvoch miliónov kvetov. Taký malý hmyz a má nezameniteľnú úlohu v živote človeka. Včelárstvo sa neustále vyvíja a je možné pozorovať, ako rastie a menia sa jeho postupy. Je to jeden z najstarších spôsobov obživy a nikdy nesmie zmiznúť, pretože včely sú pre nás životne dôležité. Máte radi med? Kupujete si ho priamo od našich slovenských včelárov? Podeľte sa s nami v komentároch.
