Hádam ani niet človeka, ktorý by si nepovedal, že má pocit, že advent tu bol len nedávno a už je tu ďalší. No zároveň nad tým nik neohrnie nos. Vianoce sú krásne obdobie roka, a aj keby bývali dvakrát, rovnako vyčarujú každému z nás pocit radosti a pokoja na duši.
V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo. Pre našich predkov však advent znamenal čosi aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov.
Advent ako oslava zimného slnovratu?
Slovo advent pochádza z latinčiny a označuje príchod. Odjakživa sa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko. Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí, keď v Európe vládol Karol Veľký. Dovtedy známe oslavy zimného slnovratu za jeho vlády nahradil nám známy advent. Práve príchodom z kresťanského Východu sa začal zvyk spájať s očakávaným príchodom Krista. Prvé miesto, na ktoré advent dorazil, bola Galia, v ktorej sa začínal sláviť už na deň sv. Martina, a potom sa dostal do Španielska, kde sa advent začal 24. novembra. Už tu vidieť, že mával pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich. Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich počet pevne na 4 týždne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
Zaujímavô
V období socializmu mala každá zo štyroch adventných nedieľ vlastný prívlastok, a to bronzová, strieborná, zlatá a diamantová. V týchto časoch bývala nedeľa dňom pracovného pokoja, no práve adventné nedele boli výnimkou. Dôvodom boli nákupy vianočných darčekov a, samozrejme, obrovské zľavy.
Čo by to bolo za čakanie bez adventného venca?
Príbeh sa odohral v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa. Nápad sa rýchlo zapáčil širokému okoliu, a tak si ho postupne všetci osvojili. No 24 sviec bolo veľmi nepraktických, preto sa ich počet ustálil na štyri, čo zodpovedalo práve tým najcennejším dňom adventu – nedeliam.
Časom však pre netrpezlivé deti vzniklo ešte čosi iné, dodnes známe svojimi každodennými čokoládovými radosťami –adventný kalendár. Pôvodne sa začínal až 6. decembra na deň sv. Mikuláša, no kto by dovtedy dokázal čakať? Prvé adventné kalendáre prišli v podobe farebných ilustrácií s biblickými výjavmi. Nakreslil ich Nemec Gerhard Lang, ktorého k myšlienke priviedla mama, keď mu ako malému do detskej ilustrácie zapichla 24 sviečok. Podoba s okienkami prišla až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Darilo sa im, až kým neprišla druhá svetová vojna a s ňou zákaz biblických motívov. Napĺňanie sladkou čokoládou sa začalo v roku 1958.
Zaujímavô
Aj taký vianočný stromček k nám dorazil z germánskych krajín. Prechádzal od šľachty cez mešťanov až na vidiek, kde pre nedostatok miesta zvykli mať len vrcholec stromu zavesený na strope, ozdobený medovníkmi či orieškami. Zato zvyk vianočných darčekov pochádza už zo stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna, preto sa ľudia začali navzájom obdarovávať. Boli to však hlavne darčeky pre deti, teda hračky, drevené, maľované a plátenné.
Kto sa dobre pripraví, toho nič neprekvapí
V našich končinách ohlasovali prvú adventnú nedeľu pastieri z horských oblastí, ktorí trúbili na dlhých trúbach, z ktorých vychádzal hlboký tón. Prípravy na Štedrý deň sa začínali už na začiatku adventu, keď sa domovy rozvoňali medovníčkami. Dôvod je prostý a dobrým cukrárkam známy aj dnes – aby boli do Vianoc mäkučké. Kedysi sa totiž používali na výzdobu vianočného stromčeka.
U nás sa advent začínal prvou adventnou nedeľou, ktorá bola v rozmedzí medzi 27. novembrom a 3. decembrom, čím zároveň ohlásila začiatok cirkevného roka. Naša ľudová kultúra je charakteristická svojou poverčivosťou a aj advent bol považovaný za magické obdobie plné nadprirodzených síl, ľudových povier, tradícií, stríg, veštenia a vinšovačiek.
Katarína, deň, keď všetko stíchlo
Obdobie adventu pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa. Zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania sa a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. A s tým súviselo aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody. 25. november, deň sv. Kataríny, bol prvým bosoráckym dňom a temné sily vraj mali najväčšiu moc. Ľudia sa poslednýkrát odovzdali neviazanej zábave. Vedeli, že po tomto dni ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana.
Ondrejská ľúbostná mágia
K mnohým menám svätých, ktoré nájdeme v kalendári v predvianočnom období, sa v minulosti viazali zvyky a povery. Ondrej nebol výnimkou, no tentoraz jeho príchod potešil skôr mladé a slobodné dievčatá. Bol totiž plný ľúbostnej mágie. Dievčatá sa snažili najrôznejšími spôsobmi zistiť identitu svojho budúceho manžela. Liatím olova cez kľúčovú dierku do studenej vody chceli zistiť povolanie svojho milého. Ak im stuhnuté olovo pripomínalo knihu, malo ísť o učiteľa, ak sa podobalo na nástroj, nastávajúci bol roľník. Jeho tvár sa zas snažili odhaliť uchmatnutím pánskych nohavíc, ktoré si vložili pod vankúš. Jeho oči sa im mali zjaviť v snoch.
No neboli to len dievčatá, kto chcel prísť na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety, a to chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud. Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť, ak našiel prsteň, mala byť svadba, hrebeň znamenal chorobu a zemina zas smrť blízkeho.
Ktorá nestihla na Ondreja, mohla veštiť na Barboru
A na Barboru ľúbostné veštby pokračovali. Dievčatá si v tento deň odrezali zo záhrady konárik z čerešne s púčikmi a dali si ho doma do vázy. Tá dievčina, ktorej do Vianoc vykvitla, sa mala dočkať v najbližšom roku svojej svadby. Ak svojho nastávajúceho ešte nepoznali, mohli si dokonca vyveštiť aj jeho meno. Odlomili za hrsť vetvičiek, do každej z nich pošepli jedno mužské meno a tá, ktorá do Vianoc prvá vykvitla, niesla meno mládenca, ktorý si ju vezme.
Mikulášsky balíček sa nedostával zadarmo
Tradície sa rokmi vytrácali, no jedna z nich pretrváva dodnes a je skutočne veľmi obľúbená. Na 6. december, deň sv. Mikuláša, sa každoročne tešia tisíce detí. I keď nepoznajú pozadie týchto zvykov, jedno je im jasné. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie.
Zaujímavô
Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. Mal rád deti, a tak sa stal ich patrónom.
Táto tradícia má pôvod v meštianskom prostredí a v 19. storočí sa stala obľúbenou aj na vidieku. V mestách, no najmä na vidieku chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie. Na svoje si však prišli aj dievčatá súce na vydaj. Všetky tri postavy stvárňovali slobodní mladí muži a jeden z nich, čert, mal za úlohu venovať sa im ešte o niečo viac. Flirtoval s nimi, pokúšal ich a dokonca im svoj dlhý chvost dával pod sukňu.
Na Luciu zmierenie
Posledný zo stridžích dní bol sviatok sv. Lucie. V tento deň mali bosorky obrovskú moc. Kto ich chcel vidieť, musel si doma bez použitia železných klincov postaviť lucijský stolček a od Lucie až do Vianoc na ňom každý deň niečo robiť. A keď nadišla polnočná omša, mal si ho vziať so sebou, a keď naň sadol, uvidel všetky bosorky! Problém bol v tom, že videli aj ony jeho, a tak musel ešte pred koncom omše z kostola utiecť a rozsýpať za sebou mak.
Všetky domovy museli byť v tento deň čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené. Mladí muži si však takto mohli vyhliadnuť aj budúcu nevestu a podľa poriadku zistiť, či z nej bude dobrá gazdiná. Ale aj dievčatá chceli zistiť, kto bude ich nastávajúcim. Na 13 papierikov si napísali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Každý večer jeden z lístkov vytiahli a hodili do ohňa. Meno, ktoré otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich manželovi. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká.
A po všetkých stridžích dňoch napokon nastal dlhoočakávaný Štedrý deň. Gazdiné vstávali už o jednej ráno, aby stihli upiecť čerstvý chlieb a koláče ešte pred úsvitom. Keď slnko vyšlo nad obzor, mohli sa venovať už aj prípravám iného jedla. To je však už celkom iný príbeh.
Ako prežívate obdobie adventu vy? Dodržiavate niektoré zo spomínaných tradícií našich predkov alebo máte nejaké vlastné? Podeľte sa s nami v komentároch.
