Tri majestátne slovenské vrchy a s nimi spojené záhadné legendy. Poznáte ich?

Majestátne a do nebies sa týčiace vrcholy – naša pýcha a dominanta slovenských hôr, ktoré ročne navštívi nielen mnoho našincov, ale aj zahraničných turistov. Oplývajú krásou, rôznorodosťou, prírodnými unikátmi, scenériami a výhľadmi, ktoré často vyrážajú dych. Nie sú len turistickým cieľom, ale aj predmetom rôznych príhod, príbehov či legiend. A tie sú rozmanité tiež – jedna je o krásach, druhá o krviprelievaní, tretia o zázrakoch. Aké príbehy kolujú o troch nádherných slovenských vrchoch?

Veľký Choč – majestátny vrch, ktorý ponúka jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku

Zážitok, ktorý si treba oddrieť

Veľký Choč je krásny vrch na rozhraní dolnej Oravy a Liptova, ktorý vás očarí svojím vrcholom čnejúcim až kdesi k oblakom. Nad Dolným Kubínom stojí sám, akoby ho tam niekto zabudol na ceste do Tatier. So svojou výškou 1 611 m n. m. je najvyšším vrchom a dominantou Chočských vrchov. Aj keď jeho vrchol patrí do Dolného Kubína, zasahuje aj do katastrálneho územia Ružomberka, Jasenovej, Lúčok a Valaskej Dubovej. V roku 1982 bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu, neskôr za národnú prírodnú rezerváciu a v súčasnosti patrí medzi územia európskeho významu, pričom sa nachádza v piatom (najvyššom) stupni ochrany prírody.

Veľký Choč je lákadlom pre mnohých turistov. Vrchol je skalnatý, má tvar pyramídy a naskytne sa vám z neho pohľad, na aký sa nezabúda. Uvidíte nielen Oravu, Západné a Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru, Oravskú Maguru, Beskydy, Oravskú priehradu, Liptovskú Maru, ale počas dobrej viditeľnosti môžete v diaľke zazrieť aj črtajúcu sa Moravu a Poľsko.

TIP na výlet

Vrchol Veľkého Choča je prístupný zo štyroch strán. Každá trasa má inú úroveň obťažnosti aj rôznu atraktivitu. Asi najkrajšia trasa vedie z Lúčok po červenej značke cez poľanu Žimerová a sedlo Vráca – trvá približne 2,5 hodiny. Ďalšia trasa s nádhernými výhľadmi sa začína vo Vyšnom Kubíne. Stačí sa držať zelenej značky, potom červenej a za približne 3,5 hodiny ste v cieli. Azda najobľúbenejší výstup je z Valaskej Dubovej. Trasa vedie po modrej a zelenej značke a trvá takmer 3 hodiny. A najzaujímavejší výstup môžete absolvovať z Likavky, pretože cesta vedie popri zrúcanine hradu Likava. Držte sa červenej alebo modrej značky a pokračujte po zelenej. Vrchol dosiahnete približne za 5 hodín.

Nie je tajomstvom, že prírodné bohatstvo a majestátnosť vrchu Veľký Choč oslovili milovníkov turistiky, ale zaujali aj nejedného slovenského básnika, maliara či fotografa, ktorí sa snažili navždy uchovať tento skvost v umeleckých spomienkach. Jedným z nich bol aj Pavol Országh Hviezdoslav, rodák z Vyšného Kubína, ktorý vrch spomína napríklad v básni Na Choči ostatný lúč. Téma prírody bola prirodzenou súčasťou diel tohto velikána, inšpirovala ho, privádzala k novým myšlienkam a on prostredníctvom nej vyznával lásku svojmu rodisku.

Legenda o tom, ako majestátnosť Choča prilákala Ježiša Krista

Veľký Choč je opradený množstvom legiend. Jedna z nich, známa zo zbierky Zlaté dukáty v Choči spisovateľa Antona Habovštiaka, prisudzuje význam jamkám na skalnej cestičke vedúcej k prameňu pri Jasenovej. Tie vraj patria palici Ježiša Krista a stopám oslice, na ktorej do tých končín zavítal.

Vraj sa tam prechádzal dlhý čas – raz v podobe pocestného, inokedy ako žobrák či skromný pastier. Takto sa raz dostal aj na miestny salaš neďaleko prameňa pri Jasenovej, kde žil starší bača a pár pastierov. Táto návšteva bola pre miestnych nezabudnuteľná, no tentoraz si aj Ježiš čosi odniesol. Bača mu hovoril o vrchu, z ktorého uvidí ten najkrajší a najúchvatnejší východ slnka, ktorý on samotný, ako smutne poznamenal, pre svoje staré kolená už určite nikdy neuvidí. Ježiš v podobe pocestného baču utešil, vraj sa ani nenazdá a ranné lúče z vrcholu Veľkého Choča uvidí opäť. Nasledujúce ráno sa bača prebudil, ako vždy sa pomodlil a zrazu v sebe pocítil nádej a ohromnú silu. Ešte pred úsvitom stál na vrchole Choča a so slzami v očiach pozoroval východ slnka. Netrvalo dlho a na salaš zavítal gazda, ktorý dobre vedel, kto pastierov navštívil – bol to Ježiš. Na Orave vraj vtedy uzdravil nejedného človeka, a tak jeho príchod dodnes pripomína Krista Pána chodníček.

A ako majestátny Veľký Choč vznikol? Legenda hovorí, že za to vďačíme zlej grófke z Malatinského hradu, ktorá na mieste, kde dnes stojí vrch, stretla starenku. Tá jej zavadzala v ceste, a tak si grófka zmyslela, že ju bude vliecť za kočom. Starká však nelenila a grófku zakliala. Tak sa jej hrad prepadol, koč skamenel a vyrástol z neho majestátny vrch a samotná grófka sa premenila na hmlu, odsúdenú plaziť sa už naveky po svojom niekdajšom koči – po Choči.

Veľký Rozsutec – symbol pohoria Malá Fatra

Túra plná adrenalínových zážitkov

Veľký Rozsutec s výškou 1 609 m n. m. patrí k turisticky najviac navštevovaným vrcholom Malej Fatry a je aj jedným z najkrajších slovenských vrchov. Pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Svojou výškou a formou dominuje celému okoliu a samotný vrch, ako i skalné mestá v jeho okolí sú najväčšími svojho druhu na Slovensku.

Vrch sa nachádza na hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry, pričom stojí na hranici dvoch regiónov. Zasahuje do okresov Žilina a Dolný Kubín, rozprestiera sa na územiach obcí Terchová, Párnica a Zázrivá. Kopec je sčasti zalesnený, sčasti pokrytý lúkami, vo vyššej nadmorskej výške je tvorený skalami a kosodrevinou. Veľký Rozsutec je tak veľmi výrazný svojím tvarom, až sa stal symbolom celého pohoria a môžeme ho obdivovať aj v logu Národného parku Malá Fatra. Značná časť masívu spadá pod národnú prírodnú rezerváciu Rozsutec – lokalita je totiž prírodovedcami známa ako jedna z najbohatších botanických oblastí celého Slovenska s výskytom viacerých druhov endemitov.

Začiatok výstupu na Veľký Rozsutec nie je náročný, navyše je obohatený o prechod cez krásnu sústavu tiesňav a kaňonov v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec s množstvom vodopádov a so scenériou skalných útvarov (Jánošíkove diery – turistika za pomoci reťazí, rebríkov a mostov). No záver výstupu na vrchol je pomerne náročný. Celkovo má trasa približne 12 km a jej zdolanie vám zaberie v priemere 5,5 hodiny – záleží na vašej kondičke, tempe a dĺžke zastávok či prestávok.

TIP na výlet

Najobľúbenejšia a najznámejšia trasa vedie z Terchovej cez Jánošíkove diery plné drevených rebríkov a reťazí. Vystúpite do sedla Medzirozsutce, odkiaľ sa môžete vybrať na Malý alebo Veľký Rozsutec. Na sedlo sa môžete napojiť aj zo Zázrivej po červenej značke. Pre zdatnejších je dostupná červená hrebeňová trasa z neďalekého Stohu. Ak nechcete zdolať dva vrcholy naraz, stačí vystúpiť zo Štefanovej po zelenej značke alebo z Párnice po modrej do sedla Medziholie, ktoré oddeľuje Stoh a Veľký Rozsutec. Z vrcholu si užijete výhľad na Veľkú Fatru, Tatry, Beskydy, Chočské vrchy, Vtáčnik aj Súľovské vrchy.

Legenda o Jánošíkovom poklade zakopanom na Rozsutci

Vrchol Veľkého Rozsutca je známy aj čímsi iným ako krásnym výhľadom, a to zlatým pokladom miestneho zbojníka Juraja Jánošíka. Podľa Karola Jánošíka, už nebohého zberateľa povestí o Jánošíkovi, je legenda o ňom plná krvi a smútku.

Podľa nej mal Juraj Jánošík spolu so svojou družinou pomôcť miestnemu chudobnému honelníkovi oklamať baču, ktorý držal mladého chlapca pod svojimi ochrannými krídlami. Lup bol veľký a mal ohromnú hodnotu, a tak z toho, čo družina u baču nazbíjala, vytvorila poklad. A poklad to bol taký veľký a hodnotný, že sa Jánošík rozhodol zakopať ho niekde na Rozsutci, v Rozsutci alebo pod Rozsutcom. Celej svojej družine aj honelníkovi zaviazal oči a previedol ich i s celým pokladom krížom-krážom po horách, dolinách, kopcoch aj skalách a počas cesty poklad zakopal. Keď sa vrátili, opýtal sa ich, či tušia, kde poklad ukryl. Všetci to popreli, až na chlapca, ktorý sa v horách narodil a poznal ich ako vlastnú dlaň. Ako to Jánošík počul, zľakol sa, vytasil valašku a odťal honelníkovi hlavu. Jeho pozostatky vraj pochoval na tom istom mieste, kde ukryl poklad. A tak sa hovorí, že ak niekto nájde na svahoch Rozsutca úlomok kosti a zaklope ňou na najbližšiu skalnú stenu, stane sa majiteľom pokladu, aký novodobé ľudstvo nevidelo. Má to však aj ďalšiu podmienku – nájsť ho môže len taký človek, ktorý svojou odvahou a statočnosťou nadviaže na Jánošíka a jeho ideály a pôjde v jeho šľapajach.

Kriváň – symbol národnej slobody

Vrchol, ktorý by mal navštíviť každý Slovák

Kriváň, jeden z najvyšších vrcholov Slovenska, je národným symbolom slobody Slovákov a hovorí sa, že každý z nás by mal zo súdržnosti so svojím národom aspoň raz vystúpiť na jeho vrchol. Stal sa i významným motívom poézie štúrovských básnikov, ktorí sa naň vydávali na národné vychádzky. Rovnako zohral významnú úlohu v boji za národné uvedomenie, pričom v jeho oblasti prebiehali boje za slobodu počas Slovenského národného povstania. Meno dostal podľa nápadného zakrivenia vrcholu, vďaka ktorému ho môžete veľmi ľahko rozpoznať, a to najmä pri pohľade naň od Pribyliny alebo Hýb. V minulosti sa jeho vyobrazenie nachádzalo na 20-halierových slovenských minciach, od roku 2005 je súčasťou slovenských euromincí. Spolu s vatrou bol medzi rokmi 1960 – 1990 zobrazený na znaku Slovenska a aj na česko-slovenskom štátnom znaku, následne ho nahradilo dobre známe trojvršie s krížom.

Kriváň meria 2 494 m n. m. a je súčasťou hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Rozprestiera sa na Liptove nad Kôprovou a Važeckou dolinou a nad Nefcerkou. Výstup naň je pomerne náročný, ide o stredne ťažkú vysokohorskú túru s prevýšením približne 1 355 m. Na celej trase sa nenachádza žiadna vysokohorská chata, je preto veľmi dôležité, aby ste túto skutočnosť zohľadnili pri plánovaní výstupu a zásobili sa vodou a občerstvením. Odmenou za náročnejší výstup na vrchol vám budú neopakovateľné kruhové výhľady.

TIP na výlet

Na vrchol Kriváňa sa môžete dostať z parkoviska Tri studničky. Na rázcestí pri horárni TANAP sa vyberte po zelenej značke na vrch Grúnik. Pokračujte po úbočí Vyšnej Priehyby. V hornej časti Krivánskeho žľabu sa farba značenia mení na modrú. Vedie od Jamského plesa až na vrchol Kriváňa. Cestou na vrchol uvidíte Malý Kriváň, prejdete Važeckou dolinou a okolo krásneho Krivánskeho Zeleného plesa. Trasa má približne 5,7 km. Druhá známa trasa vedie zo železničnej stanice Štrbské pleso po červenej značke označujúcej Tatranskú magistrálu až k Jamskému plesu, ku ktorému sa dostanete približne za hodinu až hodinu a pol. Napojte sa na modrú trasu, ktorá vás povedie až k vrcholu. Trasa zo Štrbského plesa má približne 9,8 km. Celú trasu môžete absolvovať aj ako okruh – vyrazte z Troch studničiek na Kriváň a späť k Štrbskému plesu. Ani jedna z trás nie je úplne jednoduchá a mali by ste byť vybavení aspoň základnou kondíciou.

Legenda o tom, ako anjel rozsypal plné vrece krás

Celé Vysoké Tatry – a Kriváň nie je výnimkou – sú plné bohatej fauny, flóry a endemitov. Jedna z legiend tradujúcich sa celé roky vysvetľuje, ako sa tam toľká krása dostala.

Veľmi dávno, v časoch, keď Boh stvoril zem, obzeral si svoje dielo. Všetko bolo krásne, no nie dokonalé, niečo akoby chýbalo. Preto si dal zavolať jedného zo svojich najšikovnejších anjelov. Dal mu plné vrece prírodných krás a poslal ho rozsiať ich po svete. Keď anjel vzlietol nad zem, jeho pohľad spočinul na nádhernom mohutnom kopci s vrcholkom dokonalým a rovným ako svieca. Letel k nemu v nemom úžase. Ako ho oblietaval, z nepozornosti oň zavadil krídlom. Vrcholec sa nahol a zostal krivý. No stalo sa vtedy aj čosi iné. Ako sa anjel kotúľal vzduchom, vrece sa mu pretrhlo a vysypalo svoje krásy po Tatrách. A tak tam vyrástli lesy, lúky, plesá, vodopády, potôčiky, ktoré postupne osídlili rodinky zvierat – svište, kamzíky, rysy, medvede a mnohé iné.

Aj Matej Korvín bol uchvátený krásami Tatier, rozhodol sa preto v polovici 15. storočia na úpätí Kriváňa, ale aj priamo na hrebeni založiť bane. A tak sa na tomto úchvatnom mieste ťažilo zlato, striebro a cín až do konca 18. storočia. Legenda hovorí, že baníctvo na Kriváni zaniklo zo dňa na deň, a to preto, že sa Kriváňu znepáčilo večné kutranie v jeho útrobách.

K slovenským pokladom a dedičstvu nepatrí len história, príroda, šikovní ľudia či rôzne unikáty, ale aj príbehy a legendy tradujúce sa z generácie na generáciu, ktoré dotvárajú obraz krajiny a jej jedinečnosti. Naši predkovia si odjakživa rozprávali príbehy a tie boli prirodzenou súčasťou ich životov. Či už veríte, alebo neveríte, že sa v nich ukrýva niečo pravdivé, sú krásnym spestrením našich výletov a spoznávania slovenských zákutí.

Poznáte aj vy nejaké legendy o slovenských vrchoch? Ktorý sa chystáte v blízkom čase pokoriť?

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

• Tajomné legendy o slovenských jazerách, plesách a studniach, ktoré sa tradujú dodnes
• Dračie príbehy z Demänovskej doliny
• Záhady slovenských zrúcanín – aké tajomstvá v sebe ukrývajú?
• Pútnické miesta na Slovensku – ich príbehy a tajomstvá
• Kde sa končia povery a začína sa pravda o tribečskom štvoruholníku?