Existujú lokality, ktoré majú nenahraditeľný význam pre nás či našu rodinu. Potom sú tu oblasti, ktorým vysokú hodnotu pripisujú celé milióny ľudí, a tak ich význam dosahuje národnú úroveň. A napokon územia, ktoré sú svetovo uznávané a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO – na Slovensku sú to 2 prírodné, 6 kultúrnych a ďalších 8 zaradených do nehmotného dedičstva. V predbežnom zozname čaká na posúdenie ďalších 12 slovenských lokalít, ktoré sa v prípade vyhovenia zaradia k svetovému dedičstvu. Ktoré to sú?
Má pamiatka svetový význam?
Zápisu do zoznamu svetového dedičstva predchádza dlhý proces posudzovania jeho významu. Cesta sa však začína na národnej úrovni. Každá pamiatka musí byť najskôr zaradená do predbežného zoznamu, ktorý zostavujú krajiny samy podľa dohovoru o svetovom dedičstve a nominujú tak svoje kultúrne, prírodné či zmiešané pamiatky na zisk prestížneho titulu UNESCO.
Aby výbor organizácie vyhovel zapísaniu nominovanej pamiatky do zoznamu svetového dedičstva, je potrebné, aby spĺňala aspoň jedno z dlhého zoznamu kritérií. Vo všeobecnosti však platí, že hodnota pamiatky musí mať z hľadiska kultúry či vedy svetový význam a štát musí dokázať, že ju dostatočne chráni.
Kandidáti na zápis do zoznamu UNESCO
1. Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami (1995)
O zápis do zoznamu UNESCO sa ako jedny z mnohých pamiatok uchádzajú aj stredoveké kostoly zachované na území bývalej Gemerskej a Abovskej župy. Sakrálne pamiatky sú unikátne predovšetkým vďaka maľbám zo 14. a 15. storočia. Ich výnimočnosť tkvie práve v zachovaní neporušenej podoby počas dlhých storočí, za čo vďačia hlavne evanjelizácii. Evanjelici totiž pokladali maľby za rušivé pri modlitbách, preto ich zatreli bielou farbou a tak zakonzervovali pod vrstvou omietky. Ďalším dôvodom, prečo maľby obdivovať, je viditeľné kombinovanie domácej, talianskej a nemeckej maľby. Na území sa nachádza spolu 18 kostolov s podobnými výnimočnými obrazmi. Sú to napríklad chrámy v Štítniku, Plešivci, Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Roštári, Kameňanoch, Šiveticiach, Lipovníku, Krásnohorskom Podhradí či Kostol zvestovania Panny Márie v Chyžnom, ktorý ukrýva ešte jednu vzácnosť. Je ňou oltár z dielne Majstra Pavla.
2. Vinohradnícka oblasť Tokaj (2002)
Naša najmenšia, ale zato najvýznamnejšia vinohradnícka oblasť Tokaj čaká už od roku 2002 na zápis do zoznamu UNESCO. Táto oblasť, ohraničená Zemplínskymi vrchmi a sútokom riek Tisa a Bodrog v Maďarsku, je preslávená svojou vinárskou tradíciou a technológiou výroby vína – pomalou oxidáciou v drevených sudoch. Tokaj zahŕňa 7 trebišovských obcí – Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Černochov, Bara, Slovenské Nové Mesto a Viničky –, v ktorých sa pestuje hneď niekoľko odrôd hrozna. Sopečná pôda a dlhé teplé jesene spôsobujú, že sa mu výnimočne darí. Pestovanie, zber aj samotná výroba sú riadené prísnymi pravidlami, ktoré dokonca kontrolujú aj úrady. Len tak môžu každoročne vznikať lahodné vína ako Furmint, Lipovina, Muškát žltý či Tokajská esencia.
TIP
Ak sa ocitnete v oblasti Tokaj, určite absolvujte tokajskú vínnu cestu a navštívte 12 metrov vysokú vyhliadkovú vežu, z ktorej dovidíte nielen na miestne vinice, ale aj na Zemplínske vrchy. Ak vás fascinujú tradície našich predkov, nevynechajte dom ľudových tradícií v obci Čerhov. Na svoje si prídu aj milovníci športu. Tí sa môžu vydať na bicykli po oblasti Tokaj, ktorá ponúka niekoľko desiatok kilometrov cyklociest a cyklochodníkov.
3. Pôvodné lúky a pasienky Slovenska (2002)
Zápis Pôvodné lúky a pasienky Slovenska v predbežnom zozname UNESCO je skutočne veľmi rozsiahly. Obsahuje totiž lokality z celého územia Slovenska vybrané z viacerých hľadísk, ako sú prírodná diverzita, zachovanie tradičnej formy hospodárenia, pôvodných objektov či množstva sakrálnych pamiatok. Územia sú rozdelené do troch kategórií, a to vinohradnícka, trávnatá a banícka krajina. Do prvej kategórie spadá 6 vinohradníckych oblastí a 40 vinohradníckych regiónov, medzi nimi napríklad Tokaj a oblasť Skalice. Do kategórie trávnatá krajina je zaradených 62 lokalít so zachovaným a stále udržiavaným mozaikovým typom krajiny (s poľami). Tu sa objavili oblasti ako Orava, podpolianska oblasť či Horehronie. Do kategórie banská krajina patrí 66 lokalít z banskoštiavnického regiónu významného pre ťažbu striebra, kremnického s typickou ťažbou zlata a oblasť Červenice s opálovými baňami.
4. Pamätník Chatama Sofera (2002)
Pamätník Chatama Sofera je spomienkou na najstarší židovský cintorín v Bratislave zo 17. storočia, z čias, keď Pálfiovci povolili židovskému obyvateľstvu pochovávať si zosnulých blízko hradného opevnenia. V roku 1943 bol historický cintorín zrovnaný so zemou z dôvodu zatopenia a stavby nového električkového tunela. Pod povrchom sa však uchovalo až 23 hrobov s pozostatkami zosnulých židov, medzi nimi aj telo dôležitého bratislavského rabína Chatama Sofera.
Areál bol v roku 2002 po rekonštrukcii otvorený ako pamätník a pútnické miesto židov pri príležitosti 240. výročia narodenia Chatama Sofera. Električková trať bola posunutá, hrobky obnovené a 41 nájdených náhrobných kameňov opätovne postavených. Dominantou sa však stalo mauzóleum Chatama Sofera, dielo architekta Martina Kvasnicu, ktorý počas stavby hrobky dodržiaval všetky zásady židovského práva. Umelec využil fakt, že cintorín je už dávno hlboko pod zemou. Na malom kopčeku, ktorý ho prikrýva, vytvoril niekoľko sklenených stien zasahujúcich až do podzemia. Do hrobky sa vstupuje lávkou začínajúcou sa nad pôvodným cintorínom, vchádzajúcou do čierneho hranola.
5. Systém opevnení na sútoku riek Dunaj a Váh v Komárne – Komárome (2002)
Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom nielen na Slovensku, ale aj v celom bývalom Rakúsko-Uhorsku. Impulz začať s výstavbou sa objavil v 16. storočí po tom, čo bolo územie napadnuté Turkami. Nová časť opevnenia sa začala stavať o storočie neskôr. Celý systém tvorí 45 objektov, bášt a opevnení na brehoch riek Dunaj a Váh a centrálna pevnosť na území Komárna. Priamo tam sa nachádza komplex predmostí a opevnenia v tvare polygónu. Pozrieť si tam však môžete aj podzemnú chodbu či galériu s mapami. Fortifikačný systém sa zachoval okrem objektov na ľavom brehu Dunaja celý a od 70. rokov je národnou kultúrnou pamiatkou.
TIP
Výlet v Komárne nebude to pravé orechové, ak vynecháte návštevu európskeho architektonického skvostu Nádvoria Európy. Ide o stavebný komplex, ktorý nesie znaky rôznych architektúr – 45 európskych krajín a regiónov. Môžete tak na jednom mieste porovnávať a vidieť rozdiely napríklad medzi fínskou, islandskou či poľskou architektúrou.
6. Koncepcia šošovkovitého historického jadra mesta Košice (2002)
Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú z historického a kultúrneho hľadiska hotovým skvostom. A niet sa čomu diviť. Ich šošovkovité jadro, ktoré sa uchádza o zápis do zoznamu UNESCO, obsahuje až 501 pamiatkovo chránených objektov. Pri založení mesta a jeho raste sa centrum stále rozširovalo, až kým hlavná ulica nedosiahla dĺžku 1,2 km. V 12. storočí sa okolo historického centra vybudovali mestské hradby, ktoré chránili Košice až do 18. storočia. Dominanty námestia – najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm sv. Alžbety, Kaplnka sv. Michala a Urbanova veža – boli v minulosti pokryté bahnom Čermeľského potoka. Tvorili tak akýsi pomyselný ostrovček uprostred centra.
TIP
V Košiciach sa jednoznačne nebudete nudiť. V centre mesta môžete obdivovať legendárnu spievajúcu fontánu a zvonkohru, budovu Štátneho divadla Košice či dominantu námestia Dóm sv. Alžbety. Určite navštívte unikátnu Hrnčiarsku uličku – Uličku remesiel, ktorá vás z rušného mestského života prenesie do obdobia stredoveku. A ak sa chcete cítiť ako v rozprávke, navštívte Jakabov palác, krásnu historickú budovu, ktorá bola postavená na pamiatku kráľa Mateja Korvína.
7. Prírodné rezervácie Tatier (2002)
Najmenšie veľhory Európy Tatry si za svoju krásnu prírodu zaslúžia zápis nielen medzi národné prírodné pamiatky a chránené územia, ale aj do zoznamu svetového dedičstva. Návrh, pravdepodobne predkladaný ako spoločný s Poľskom, obsahuje rozsiahle územia Tatier s množstvom ľadovcových dolín, plies, jazierok, vodopádov a štítov. Slovenskú stranu zastupujú viaceré tatranské doliny, ako napríklad Mengusovská dolina s najhlbším tatranským plesom Veľkým Hincovým plesom, Bielovodská dolina, ktorá je najdlhšou dolinou Tatier, Furkotská dolina v blízkosti Štrbského plesa, Malá a Veľká Studená dolina a v neposlednom rade aj Batizovská dolina s rovnomenným plesom.
8. Krasové doliny Slovenska (2002)
Kras je geologickým označením pre vápencové oblasti, v ktorých došlo vplyvom erózie k odstráneniu zvetralinového plášťa. Väčšinou sú málo úrodné, keďže voda sa veľmi rýchlo stratí v podzemí. Na formovaní krasovej krajiny sa podieľajú vietor aj voda, ktoré svojou činnosťou vyhlbujú do hornín tvary a otvory. Vznikajú tak rôzne priepasti, kaňony, krasové jazierka či jaskyne. Rozpustením vápenca však vznikajú ešte vzácnejšie javy. Sintrová hmota vytvára kalcit či aragonit, ktoré zdobia viacero podzemných priestorov na našom území. Aj v tomto prípade sa o zápis do zoznamu UNESCO uchádzajú lokality z celého Slovenska. Môžete tam nájsť oblasť Národného parku Slovenský kras, Vihorlatské aj Volovské vrchy, Pieniny, Malú aj Veľkú Fatru či Belianske Tatry.
TIP
Pieniny sú nádherné a svojim návštevníkom ponúkajú zážitky v mnohých podobách. Jedným z nich je jednoznačne plavba na pltiach či rafting po rieke Dunajec. Obe aktivity absolvujete aj v prípade, že ste nikdy rieku nesplavovali alebo že ste rodina s deťmi – počas splavu vás totiž sprevádza inštruktor. Nad neďalekou obcou Litmanová sa vypína hora Zvir, ktorá je významným pútnickým miestom a zároveň súčasťou Svätojakubskej cesty. Ak ste milovníci turistiky, divokých riek, kaňonov či tiesňav, vydajte sa k Jarabinskému prielomu. Príjemná prechádzka je nenáročná, vhodná aj pre menšie deti.
9. Prírodná a kultúrna krajina Podunajska (2002)
Prírodná a kultúrna krajina Podunajska je zaradená do predbežného zoznamu zmiešaného dedičstva. Územie, ktoré sa rozprestiera nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Česku a Maďarsku, pozostáva ako z prírodných, tak aj z kultúrnych pamiatok. Zapísané lokality predstavujú významné ekosystémy, ktoré sa vyskytujú vo vŕbovo-topoľových lesoch, lužných lesoch blízko potokov aj v jelšových či mokraďových porastoch. V týchto lokalitách sa zachovali aj dôležité architektúrne pamiatky, ako je bratislavský Devín či Limes Romanus, zapísaný v zozname UNESCO.
10. Hubová flóra Bukovských vrchov (2002)
Bukovské vrchy sú pohorie nachádzajúce sa v Národnom parku Poloniny. Rozprestierajú sa na hraniciach s Poľskom a na východnej strane s Ukrajinou, kde sa týči aj najvyšší vrch Stinská s výškou 1 092 m n. m. Zápis tohto územia do zoznamu UNESCO je posudzovaný hlavne z dôvodu výskytu veľkého množstva machov, lišajníkov a hlavne vzhľadom na vzácnu mykoflóru, pokrývajúcu až 700 km2. Na kmeňoch a vo vlhkej pôde rastie niekoľko kriticky ohrozených (mozgovka rôsolovitá), ohrozených (bolinka ihličnanová) a vzácnych (smrčkovec náprstkovitý) druhov húb. Veľký význam však majú aj menšie lokality v rámci Bukovských vrchov s rôznymi stupňami ochrany. Patria sem napríklad národné prírodné rezervácie Stužica, kde rastie 473 druhov húb, alebo Rožok s 278 druhmi. Územie je zaujímavé aj množstvom drevených kostolíkov z 18. storočia a úspešným návratom najväčšieho slovenského cicavca zubra európskeho do voľnej prírody.
11. Gejzír v Herľanoch (2002)
Gejzíry sú raritou, nehovoriac o tých, ktoré vystrekujú studenú vodu. Jeden taký sa nachádza pri Slanských vrchoch v obci Herľany. V rokoch 1957 až 2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v celej Európe. Erupcia trvá približne 25 minút a prichádza v 34- až 36-hodinových intervaloch, počas ktorých voda dokáže vytrysknúť do výšky až 20 metrov. Možno vás prekvapí, že herliansky gejzír je síce prírodný úkaz, no za svoj vznik vďačí ľudskej ruke. Prvýkrát sa voda dostala na povrch v roku 1872 pri vykonávaní vrtu do hĺbky vyše 400 metrov počas budovania miestnych kúpeľov. Odvtedy pravidelne vystrekuje 14- až 18-stupňovú vodu s vysokým obsahom oxidu uhličitého.
TIP
Ak sa vydáte obdivovať gejzír v Herľanoch, navštívte neďalekú obec Čižatice, jej rozhľadňu Čerešenka a OZ Farmu pod lesom, kde nielenže môžete absolvovať vychádzku do okolitej prírody na koni, ale tieto krásne zvieratá je možné aj nakŕmiť, pohladkať, vyčistiť a pomojkať sa s nimi. Obec Červenica sa zase pýši unikátom v podobe Slovenských opálových baní a obec Zlatá Baňa obrovským dreveným megafónom – ak si doň sadnete, očarí vás zosilnený spev vtákov, šum stromov či zvuk lesa, teda dokonalý prírodný orchester.
12. Lokality Veľkej Moravy: slovanské hradisko v Mikulčiciach a Kostol sv. Margity v Kopčanoch (2007)
Najnovším prírastkom v nominačnom zozname je súbor veľkomoravských pamiatok na území Slovenskej a Českej republiky. Česko zastupuje slovanské hradisko v Mikulčiciach s pozostatkami paláca, mostov, 12 kostolov a pohrebiska s viac ako 2 500 hrobmi. Slovensko zastupuje Kostol sv. Margity v Kopčanoch z 9. storočia, ktorý je celkovo najstaršou stavbou z obdobia Veľkej Moravy zachovanou až do dnešných dní. Kostol sa nachádza asi 800 metrov od obce Kopčany a vedie k nemu napríklad aj cyklotrasa priamo z dediny.
TIP
Za históriou Habsburgovcov sa môžete vydať na krásny zámok Holíč, ale nevynechajte ani návštevu holíčskych megalitov – kameňov, ktoré pochádzajú z pravekého rondelu, pričom ich umiestnenie malo v minulosti pravdepodobne astronomický a magický význam. V Holíči nájdete aj kamennú rozhľadňu na Hrebeni a unikátnu technickú pamiatku, ktorou je veterný mlyn – jediný zachovaný veterný mlyn holandského typu na Slovensku.
Slovensko sa pýši mnohými krásami a unikátmi, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Obzvlášť hrdí však môžeme byť na úspech, ktorý dosiahli všetky lokality – prírodné i kultúrne –, ale i nehmotné dedičstvo, ktoré sú súčasťou zoznamu UNESCO. V Zozname svetového dedičstva UNESCO a predbežnom zozname s nomináciami však je len zlomok prírodných a kultúrnych krás našej malej veľkej krajiny. Ktoré pamiatky by podľa vás mali do zoznamu pribudnúť a prečo? Dajte nám vedieť v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Úchvatné pamiatky svetového dedičstva UNESCO na Slovensku
- Národné parky Slovenska – naše najcennejšie prírodné územia
- Prales je unikátne miesto – kde ho nájsť na Slovensku?
- Ako hlboko by ste si museli siahnuť do vrecka za zničenie pamiatky UNESCO?
- Naše neprírodné unikáty, ktoré nemajú vo svete obdobu
