O tom, že Slovensko je nádherná krajina, sa presvedčili a dodnes presviedčajú nielen našinci, ale aj zahraniční turisti. Ponúka krásnu prírodu, pohoria i doliny, malebné zákutia, výhľady a scenérie, ktoré často vyrážajú dych. No rovnako aj bohatú históriu, pamiatky, kultúru a fantastickú kuchyňu. A tým, čo robí každú krajinu unikátnou, je jej obyvateľstvo, zvyky, tradície a predovšetkým pohľad na jeho život a obyčaje. Do našej krajiny zavítali viaceré významné historické osobnosti zo zahraničia, ktoré sa sem s radosťou vracali. Ktoré miesta ich uchvátili najviac?
Soví zámoček v Želiezovciach hostil až dvoch mužov menom Franz
Mestečko Želiezovce, ležiace na pravom brehu rieky Hron v okrese Levice, sa môže pýšiť tým, že istý čas hostilo rakúskeho hudobného skladateľa Franza Schuberta, a to dokonca dvakrát. V roku 1818 pricestoval tento velikán na Slovensko prvýkrát, aby mohol učiť dve maloleté dcéry grófa Jána Karola Esterháziho z Galanty. Ten učiteľa ubytoval v miestnom kaštieli, ktorý on sám spolu s rodinou obýval. O pár rokov neskôr, keď sa schyľovalo k opätovnému príchodu Schuberta, si gróf uvedomil, že jeho dcéry sú už vo veku, keď nie je vhodné, aby obývali rovnaký priestor s dospelým mužom. Tak dal len približne 80 metrov od kaštieľa postaviť klasicistickú budovu známu ako Soví zámoček, ktorá mala slúžiť ako ubytovanie nielen pre učiteľov, ale aj pre iných urodzených hostí. A keďže na tomto mieste plánoval gróf hostiť len inteligenciu, nakázal stavbárom, aby na budovu neumiestnili rodinný erb ani koňa, lebo by ľuďom mohla evokovať koniareň. Jediné možné zviera, ktorého znak prichádzal do úvahy, bola sova, symbol múdrosti, preto sa zámoček nazýva soví.
Druhýkrát (1824) pobudol Franz Schubert v Želiezovciach štyri mesiace a za tento krátky čas vzplanula medzi ním a jednou z grófskych dcér, Karolínou, platonická láska. Schubert si však bol vedomý toho, že je len učiteľ, ktorý sa k svojej žiačke môže priblížiť maximálne na 1,2 metra, a tak začal vedome komponovať skladby pre štyri ruky, pri ktorých na klavíri hrajú dvaja, sedia blízko seba a ich ruky sa prepletajú.
Franz Schubert počas svojho pobytu v Želiezovciach obýval hornú izbu Sovieho zámočka. V prízemí budovy pôsobil v rokoch 1842 – 1843 jeho menovec, kuchár a svetoznámy cukrár z Viedne Franz Sacher (autor receptu na Sacherovu tortu), ktorý bol šéfkuchárom v kaštieli. V súčasnosti sa v Sovom zámočku nachádza múzeum, na poschodí zase Schubertova pamätná izba, kde si návštevníci môžu obzrieť osobné predmety či súkromnú korešpondenciu skladateľa.
TIP na výlet
Ak sa v okolí Želiezoviec vydáte na výlet s deťmi, vezmite ich do obce Jur nad Hronom, kde sa nachádza tzv. Jurský park. Jeho dominantou je 5 metrov vysoká socha dinosaura zhotovená z betónu, nesúca meno Dino. V parku môžu jeho návštevníci stráviť príjemné chvíle v oddychovej zóne, milovníci športu môžu využiť jeho športovú plochu na rôzne loptové hry, no nachádza sa tam i priestor vyhradený na kempovanie, ktorý bude ideálnou voľbou pre milovníkov splavov v letných mesiacoch. V tesnej blízkosti totiž tečie splavná rieka Hron. Poteší vás aj návšteva Rotundy dvanástich apoštolov v Bíni, Travertínovej kopy v Santovke či Rozhľadne na Vápniku, z ktorej sa vám naskytnú neopakovateľné výhľady na Levice, Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec či Tribeč.
Beethovenova Sonáta mesačného svitu – skomponovaná na Slovensku?
Obec Dolná Krupá, ležiaca asi 10 kilometrov severne od Trnavy, ukrýva priamo vo svojom srdci jedinečné dielo klasicistickej vidieckej architektúry, a to kaštieľ obklopený nádherným parkom. Bol sídlom rodiny Brunsvikovcov, neskôr Chotekovcov a hostil uhorskú aj európsku smotánku. Istý čas ho obýval aj významný hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorý vyučoval mladé šľachtičné Teréziu a Jozefínu Brunsvikové hru na klavíri. Hoci o jeho pobyte v Dolnej Krupej sa nezachovali žiadne rukolapné dôkazy, existuje mnoho ukazovateľov a indícií, ktoré jeho prítomnosť naznačujú. Jedným z nich sú spomienky na umelca, ktoré sa v rodine Brunsvikovcov tradovali z generácie na generáciu, napríklad v ktorom kúte bol umiestnený Beethovenov klavír, ktorá lavička v parku bola jeho obľúbená, že bol bohém a mal neurodzené spôsoby, pre ktoré musel bývať v domčeku určenom pre záhradníkov a nemohol stolovať spolu s panstvom, alebo aj to, že známu Sonátu mesačného svitu zložil počas člnkovania na jazere.
A ako to bolo v skutočnosti s touto krásnou sonátou? Predpokladá sa, že Beethoven navštevoval dolnokrupské panstvo od roku 1800 a sonátu skomponoval v roku 1801, pričom ju venoval Júlii Guiccardiovej, neteri Jozefa Brunsvika, ktorý bol majiteľom tamojšieho panstva. Navyše okrem výpovedí potomkov sa zachovala aj skica Sonáty mesačného svitu, ktorá bola uložená v archíve rodu Chotekovcov, a kresby portrétov z roku 1800, z ktorých sa jeden až veľmi nápadne ponáša na významného skladateľa.
Dnes patrí kaštieľ a celý areál pod správu Slovenského národného múzea. Návštevníci si môžu obzrieť exteriér kaštieľa (interiér sa rekonštruuje), pobudnúť v rozsiahlom parku, obdivovať vzácnu ružu, ktorú vyšľachtila Mária Henrieta Choteková, alebo navštíviť Beethovenov domček – expozíciu venovanú umelcovi.
TIP na výlet
Po návšteve krásneho Dolnokrupského kaštieľa môžete v duchu histórie pokračovať na ďalšie zaujímavé miesto ležiace v lesoch Malých Karpát, a to k ruinám kláštora Katarínka. V obci Naháč zase nájdete Pamätný dom Juraja Fándlyho, osvietenského spisovateľa a farára, ktorý v obci istú časť svojho života pôsobil v budove rímskokatolíckej fary. Expozícia má dve časti – prvá je venovaná životu a dielu spisovateľa, druhá má národopisný charakter a predstavuje odievanie a zamestnanie roľníckeho a remeselníckeho obyvateľstva tohto regiónu. V areáli nájdu návštevníci aj krásnu záhradu a včelín s figurálnymi slamenými úľmi. A ak sa vám bude stále máliť, môžete svoj výlet zakončiť návštevou Smoleníc a nádherného Smolenického zámku či vychádzkou k Hlbočianskemu vodopádu, ktorý je situovaný v prírodnej rezervácii s najvyšším stupňom ochrany v Hlboči.
Jaroslav Hašek a jeho pešie potulky po Slovensku
Otec dobrého vojaka Švejka spisovateľ Jaroslav Hašek bol milovníkom cestovania, ktoré pre neho predstavovalo únik z finančnej, rodinnej či spoločenskej reality. Najprv cestoval po okolí Prahy, po českých krajoch, až nakoniec zavítal aj na Slovensko, do čoho ho podnietili mnohí Slováci, ktorých spoznal počas štúdií. Vďaka týmto kontaktom získal na svojich výjazdoch pohostenie, ubytovanie, ale aj ponor do života Slovákov, z ktorého neskôr čerpal mnohé námety pre svoje cestopisné poviedky. Na Slovensko podnikol Hašek celkovo tri samostatné cesty, a to v rokoch 1900, 1901 a 1902, o ktorých podrobne písal v 32 listoch.
Cieľom jeho prvej cesty boli slávnosti Živeny v Martine, ktorý bol v tom období strediskom slovenského národného života. Z Prahy vyrazil vlakom spolu s bratom a spolužiakom. Pricestovali do Brodského a odtiaľ sa vydali peši do Turčianskeho Sv. Martina. Putovali cez Brezovú pod Bradlom, zrejme neobišli Šaštín a Senicu, smerom na Vrbové a Piešťany, Nové Mesto nad Váhom až do Beckova, ďalej na sever cez Trenčín a Ilavu. Záverečná etapa cesty predstavovala prechod cez Hričov, Žilinu, popod Strečno, až konečne dorazili do cieľa – do Martina.
Druhú cestu absolvoval Hašek opäť s bratom a viacerými spolužiakmi z obchodnej akadémie. Vydali sa spoznávať krásy Poľska, z ktorého prešli na Slovensko – do Vysokých Tatier. Vo svojich listoch opisoval Hašek Tatry, ktoré prešli bez sprievodcu, horské jazerá aj plesá a zimu, ktorú tam zažili. Postupovali smerom na Liptovský Mikuláš a Oravu. Pokračovali cez Lúčky, Leštiny, Vyšný Kubín, Dolný Kubín, Ružomberok a Banskú Bystricu až do Zvolena, odkiaľ smerovali do Banskej Štiavnice. Navštívili i banskú obec Pukanec, Novú Baňu, Skýcov, Bošany, Bojnú a iné mestá a obce, až sa dostali späť do Brodského a odtiaľ putovali do Prahy. Počas druhej návštevy Slovenska teda prešli cca 620 kilometrov za 32 dní.
„Přešli jsme Tatry, bez průvodce. Viděli jsme horská jezera a šli pralesy, jimiž jsme si museli raziti cestu, neboť cest tam není. Museli jsme přelézt pásmo asi 2 000 m vysoké, chtěli-li jsme se dostati do Uher. Bylo nám velmi zima.“ (Zdroj: Radko Pytlík – Lidský profil Jaroslava Haška)
Na tretiu cestu sa Hašek so svojimi spoločníkmi vydal z Myjavy, odkiaľ postupovali kopanicami smerom na Žilinu, cez Demänovskú dolinu a Ďumbier, na Spiš, odtiaľ do Pienin a k Červenému Kláštoru. Potom šli do Popradu, cez Vernár do Dobšinej, kde navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Ďalším cieľom bola Kráľova hoľa, Telgárt, Banská Štiavnica, Pukanec, Nová Baňa, Bojná a napokon Piešťany, čo bola cieľová stanica. Počas tretej výpravy prešli títo cestovatelia približne 1 150 kilometrov za 69 dní. Jaroslav Hašek bol uchvátený nielen krásnou slovenskou prírodou, malebnými zákutiami a lokalitami, ktoré vyrážajú dych, ale aj životom Slovákov. Vďaka potulkám našou krajinou napísal 19 poviedok, pričom Slovensko a jeho obyvateľov opísal realisticky, bez zbytočného romantického sentimentu a pátosu.
TIP na výlet
Ak sa plánujete vydať na zaujímavý výlet, pokojne aj s deťmi, navštívte Pukanec, bývalé slobodné kráľovské banské mesto, dnes obec na Slovensku v okrese Levice. Môžete sa vydať po náučnom chodníku Po stopách starého rudného baníctva. Začnite na námestí pred evanjelickým kostolom. Pôjde o nenáročnú prechádzku krásnou prírodou Štiavnických vrchov, ktorá vám zaberie približne 2,5 hodiny a prezradí zaujímavosti vďaka informačným panelom, mapovým prílohám a dobovým fotografiám. Následne môžete navštíviť neďaleký Vodný mlyn Bohunice alebo Rudniansky vodopád v lese medzi obcami Uhliská a Rudno nad Hronom – jediný v Štiavnických vrchoch.
Cisárovná Sissi v Bardejovských Kúpeľoch
Kúpele v Bardejove majú skutočne bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1247. Vtedy daroval uhorský kráľ Béla IV. územie dnešných kúpeľov spolu s prameňmi mestu Bardejov. Chýry o liečivých účinkoch minerálnych vôd sa šírili, a tak boli v roku 1505 vybudované kabíny na kúpanie pre chorých, ktorí tam dochádzali z blízkeho i vzdialeného okolia. Dobrá zvesť o kúpeľoch sa však nedostala len k bežným ľuďom, ale aj k šľachte, čo malo veľký význam pre ich rozvoj. Liečili sa tam viaceré významné osobnosti našej histórie, napríklad rakúsko-uhorský cisár Jozef II., Mária Lujza, manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I., poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska a v roku 1895 aj cisárovná Alžbeta, známa pod prezývkou Sissi, ktorej socha dokonca zdobí kúpeľný park.
Sissi sa prišla do týchto kúpeľov zotaviť po tragickej smrti syna, o čom informovali aj vtedajšie uhorské noviny. Počas pobytu vraj vstávala o pol šiestej ráno a následne absolvovala prechádzku k prameňu, ktorý dnes nesie jej meno. Počas vychádzok používala slnečník, nenosila rukavice ani klobúk a vychutnávala si ticho. Ak niekoho stretla, pozdravila kývnutím. Cisárovná bola ubytovaná v hoteli Deák, ktorý dnes nesie jej meno a priamo v jeho priestoroch je na jej počesť zriadený aj apartmán, v ktorom sa hostia môžu ubytovať.
Na hostí kúpeľov čaká až desať liečivých prameňov, rôznorodé kúpeľné procedúry, wellnessové služby a mnoho iného. Na svoje si však prídu aj turisti, ktorí navštívia areál kúpeľov. Tie sú totiž zasadené do krásneho a tichého prostredia, obklopené lesmi a navyše sa tam nachádza krásny skanzen – múzeum ľudovej architektúry. V priestore je rozmiestnených 24 expozičných objektov, napríklad dom chudobného roľníka z Hrabovej Roztoky, sýpka, studňa, sušiareň ovocia, technické zariadenie na domácu výrobu súkna – valcha z Liptova –, drevený kostolík východného obradu z dediny Zboj, zvonica z Nemcoviec či Kaplnka Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia a iné.
TIP na výlet
Bardejov bezpochyby patrí k najkrajším slovenským mestám a právom bol v roku 2000 zaradený do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Navštívte bardejovské námestie oplývajúce nádhernou architektúrou, obkolesené zástavbou úzkych meštianskych domov, a aj jeho dominantu Baziliku minor sv. Egídia, ktorá je prepojená s budovou bývalej mestskej humanitnej školy. Očarí vás aj bardejovská kalvária a Šarišské múzeum – expozícia ikon. Ak zatúžite po prechádzke, vydajte sa k zrúcanine hradu Zborov, ktorá sa nachádza približne 5 kilometrov od Bardejova.
Napísala Božena Němcová v kúpeľoch Sliač rozprávku Soľ nad zlato?
V minulosti patrili kúpele Sliač k jedným z najvýznamnejších v Rakúsko-Uhorsku a neskôr aj v Československu. Liečilo sa v nich mnoho významných osobností, ktoré boli atmosférou kúpeľov očarené – tá v nich zanechala stopu a ovplyvnila ich tvorbu či myslenie. Navštívil ich aj uhorský panovník Matej Korvín či polyhistor Matej Bel. Obľúbili si ich aj Slováci, maliari ako Ľudovít Fulla či Martin Benka, hudobní skladatelia Ján Cikker, Alexander Moyzes či spisovatelia Jozef Cíger Hronský, Martin Rázus, Terézia Vansová, Božena Slančíková Timrava, Pavol Országh Hviezdoslav, Ľudmila Podjavorinská a iní. Posledná menovaná vraj často sedávala pod stromom v kúpeľnom parku, ktorý je dnes chránený.
V kúpeľoch v Sliači sa liečila aj spoluzakladateľka modernej českej prózy z vidieckeho prostredia, autorka najčítanejšieho českého diela Babička Božena Němcová. Pobyt v kúpeľoch hodnotila veľmi pozitívne a dokonca o ňom napísala svojmu manželovi a priateľom – opisovala krásne kúpeľné prostredie, kúpeľné procedúry, ale aj to, ako hostia vo voľných chvíľach trávia čas. Dokonca sa traduje, že kúpeľným prostredím bola očarená natoľko, že podnietilo jej fantáziu a napísala tam vďaka tomu známu rozprávku Soľ nad zlato.
Prostredie kúpeľov sa stalo inšpiráciou aj pre iného umelca, a to hudobného skladateľa Jána Cikkera, ktorý ich navštevoval pravidelne od roku 1958. Cieľom jeho návštev bolo nielen liečenie, ale aj tvorba – skomponoval tam niekoľko skladieb a operu Mister Scrooge venoval kúpeľom Sliač na znak vďaky. Cikkera procedúry, pobyt v kúpeľoch a ich atmosféra mimoriadne očarili, dokonca vyhlásil, že sa narodil dvakrát – prvý raz v roku 1911 v Banskej Bystrici a po druhýkrát v Sliači, ktorý navštívil počas ťažkej choroby.
TIP na výlet
Ak zavítate do mesta Sliač, nachádzajúceho sa v Banskobystrickom kraji, vydajte sa po jeho náučnom chodníku. Jednou z jeho zastávok je aj Kaplnka sv. Hildegardy, ktorá bola manželkou poľného maršala Albrechta Habsburského. V roku 1855 sa v kúpeľoch osem týždňov liečila a práve jej manžel dal na znak vďaky postaviť túto kaplnku, stojacu pri pitných minerálnych prameňoch. V neďalekej obci Hronsek navštívte drevený artikulárny kostol a nevynechajte ani barokový kaštieľ s nárožnými baštami, ktorý je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok obce. Zastavte sa aj vo Zvolene, kde môžete obdivovať Zvolenský hrad alebo zrúcaninu Pustého hradu.
Jules Verne obdivoval karpatské kopce i slovenských sedliakov
O návšteve Jula Verna na Slovensku zanechal písomné svedectvo istý dánsky novinár, ktorý robil so spisovateľom interview. Verne sa na svojich cestách zapisoval v hoteloch pod nepravým menom, pravdepodobne bol teda pod iným menom ubytovaný aj na Slovensku – v Palugyayovom hoteli Pri troch zelených stromoch, dnešnom Carltone, a na cestách ho sprevádzal kňaz, národovec a orientalista Ján Maliarik. Prvé kroky mužov smerovali do mestečka v blízkosti Prešporka, ktorého meno si spisovateľ nezapamätal, ako prezradil novinárovi. Zapamätal si však Devín, keďže jeho meno mu znelo ako grécke. Pohľad na majestátny hrad musel na Vernovu fantáziu silne zapôsobiť a dodnes mnohí diskutujú o tom, či to nebol práve Devín, čo Verna inšpirovalo k tvorbe románu Tajomný hrad v Karpatoch.
„Mestečko leží na úpätí niekoľkých vysokých brál, v onom ostrom uhle, kde sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Tichá, krotká, tak pokojne plynúca Morava a okolo niekoľkých brál prudko prúdiaci Dunaj! Tam tichý, od sveta utiahnutý život a len o niekoľko metrov ďalej mohutná rieka, ktorá dolu i hore vedie do šíreho, hlučného sveta.“ (Zdroj: Najväčšie záhady a mystériá Slovenska)
Verne ďalej v rozhovoroch opisoval, ako jeho sprievodca zabezpečil kočiar s mocnými a bystrými koňmi, na ktorom každý deň okolo dvanástej hodiny vyrážali v ústrety výletom do blízkeho, ale i vzdialenejšieho okolia. Navštívili vrcholy, ale aj doliny a spisovateľovi naša malebná a krásna príroda učarovala.
„Tie žitné polia, ktoré by naši francúzski farmári museli závidieť slovenským sedliakom! Žltkavé more dozrievajúceho žita bolo také krásne, že mi zvlhli oči, ako to vždy býva, keď vidím krásu prírody. […] Prirodzene, že som sa zaujímal aj o slovenských sedliakov. V nejednej dedinke, kde sme s Jankom oddychovali, zadíval som sa do očí slovenským roľníkom a veľmi sa mi vryli do pamäti vetrom ošľahané tváre slovenských sedliackych žien. Rád by som zavolal všetkých našich maliarov: Cestujte na Slovensko, tam nájdete najkrajšie modely pre svoje obrazy madon! Väčšina z nich by mi to neuverila, ale u nás nepoznajú ani tú krajinku, ani tento národ. Aj v našich lexikónoch im venovali iba niekoľko riadkov.“ (Zdroj: Najväčšie záhady a mystériá Slovenska)
TIP na výlet
Zo zrúcaniny hradu Devín sa vydajte na vyhliadkovú vežu Devínska Kobyla, z ktorej si môžete užiť očarujúce výhľady na Zobor, Viedeň, dokonca i Alpy. Nevynechajte ani prechádzku na pieskovcový vrch Sandberg – veľmi vzácne a významné miesto, na ktorom sa našli nálezy ako žraločie zuby, ulitníky, ježovky, kosti tuleňov či zvyšky kostí treťohorných veľrýb. Deti sa potešia návšteve sokoliarne a mini ZOO, kde sa nachádza bohatá expozícia dravcov, užijú si letové ukážky, ale aj priamy kontakt so zvieratkami v mini ZOO, akými sú zajace, medvedík čistotný, ovečky, kozy, poníky, líška či somárik.
Krása našej krajiny každoročne priťahuje nielen našincov, ale aj zahraničných turistov. A lákala ich odjakživa. Poskytovala im podmanivú prírodu, históriu či kultúru a navyše spoznávanie, potulky, ponor do života slovenského ľudu, jeho zvykov, tradícií či kuchyne, zamestnanie a sebarealizáciu, útočisko v období chorôb alebo regenerácie. Na oplátku títo ľudia šírili o Slovensku len tie najlepšie zvesti, niektoré z nich dokonca v podobe majstrovských a svetoznámych hudobných či literárnych diel.
Viete o ďalších významných zahraničných osobnostiach histórie, ktoré navštívili krásne slovenské zákutia? A ktoré miesta by ste zahraničným turistom odporučili vy?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Seriál Tajomnô: Inšpiroval hrad Devín Jula Verna?
- Úchvatné pamiatky svetového dedičstva UNESCO na Slovensku
- Národné parky Slovenska – naše najcennejšie prírodné územia
- Naše neprírodné unikáty, ktoré nemajú vo svete obdobu
- Lokality čakajúce na zaradenie do zoznamu UNESCO – poznáte ich?
