Ľudí odjakživa fascinovali rôzne tajomné príbehy, úkazy či postavy. I dnes nám behá mráz po chrbte, ak sa nachádzame na mieste, ktoré skrýva nejaké tajomstvo. Takých máme na Slovensku viac než dosť – o niektorých sa dokonca dodnes vraví, že len málokto sa ich odváži navštíviť. Či už ide o unikátne prírodné javy a úkazy, alebo o duchovné záhady – zjavenia či paranormálne javy –, ponuka slovenských miest oplývajúcich tajomnom je pomerne pestrá. Kam sa za nimi možno vydať?
Krvavý biznis v Krvavých Šenkoch
Osada Krvavé Šenky sa nachádza v časti obce Lehota medzi Hlohovcom a Nitrou. Dnes je v tejto časti pusto – už tam nenájdete takmer žiadnych pôvodných obyvateľov, iba ošarpané domy, posprejované múry a signál, ktorý zmizne, len čo prekročíte hranicu osady. Čo sa v Krvavých Šenkoch stalo? Môže za tento stav zlý sociálny život alebo je za tým strach z rôznych príbehov a legiend, ktoré o osade kolujú?
Kedysi niesla osada iný názov, Huszár majer, a o jej súčasné meno sa postaral príbeh pochádzajúci približne z roku 1848. Bývalý starosta obce pán Práznovský hovorí, že v krčme si miestni vymysleli vlastný biznis – nakŕmili, napojili a prichýlili pocestného a potom ho podrezali, pričom si podelili jeho majetok.
Existuje istý príbeh, ktorý hovorí o putovaní pána Dobrovodského na koňoch do Nitry, počas ktorého sa tento pán stratil. Sluhovia sa ho vybrali hľadať do Krvavých Šenkov. Pána Dobrovodského však medzitým stretol v lese istý muž a ponúkol sa mu, že ho ubytuje. Vzal ho do krčmy, usadil a ponúkol mu červené víno. Jedna zo slúžok, o ktorej sa domnieval, že je hluchonemá, sa nad ním uľútostila a podala mu varovný lístoček, aby víno nepil, lebo je otrávené. Poslúchol a šiel si ľahnúť, no zistil, že plachta na posteli je od krvi, preto si radšej stoličkou zabarikádoval dvere. O polnoci sa mu ktosi dobýjal do izby sekerami. Medzitým sa našťastie vrátili pomocníci, slúžka ich vpustila dnu a povedala, čo sa udialo. Tak zbojníkov chytili a pána Dobrovodského zachránili. V pivničných priestoroch krčmy našli záchrancovia aj tri mŕtve dievčenské telá, ktoré údajne zbojníci dodávali grófke Alžbete Bátoriovej.
Ďalším príbehom spájaným s osadou Krvavé Šenky je príbeh istej Aničky, ktorá bola neverná manželovi, preto sa vrhla do studne. Našťastie pomoc prišla rýchlo a ženu zo studne vytiahli. Vzápätí ju naspäť sotil jej muž, vraj načo mu je taká žena. Krvavá história sa teda v osade opakovala, niet sa preto čomu čudovať, že dostala také ohavné meno.
Známa je aj veľmi mysteriózna historka kolujúca medzi taxikármi. Jeden z nich vraj počas daždivej noci zastavil v Krvavých Šenkoch žene, ktorá potom mlčiac sedela na zadnom sedadle. Keď sa však otočil, aby sa na ňu pozrel, po žene v aute nebolo ani stopy, iba sedadlo zostalo mokré. Za vysťahovaním sa obyvateľov však nie sú tieto príbehy, ako by si niekto mohol myslieť, ale zlá ekonomická situácia. Zamestnanci majera, ktorí tam kedysi bývali, sa nepohodli s jeho majiteľom a ten im vypol prúd. Neskôr sa pokazilo aj jedno z čerpadiel, takže prišli i o vodu. Dnes je táto obec už iba prejazdom, kde takmer nikto nežije. No vyzerá to tak, že jej svitá na lepšie časy – v osade rastú novostavby, ktoré jej hádam vdýchnu nový život.
TIP
Dedinka Alekšince, ležiaca neďaleko Krvavých Šenkov, sa môže pochváliť unikátom, akým je Múzeum socializmu a studenej vojny. Je umiestnené v podzemnom kryte, ktorý kedysi slúžil ako utajené veliteľské centrum armád Varšavskej zmluvy-stred. Dnes v ňom môžete obdivovať expozíciu podzemného krytu z čias studenej vojny a prostredníctvom rôznych exponátov, audiovizuálnych záznamov či informačných panelov sa dozviete viac o atmosfére a charaktere tejto vojny. Navštívte aj Hlohovec a jeho zrekonštruovaný zámok, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, a tiež Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika.
Megalitická záhada – kamenné gule Megonky
Svetový unikát kamenné gule nazvané Megonky sa nachádza v mestskej časti obce Čadca-Milošová. Boli objavené v 80. rokoch 20. storočia pri odstrele horniny v kameňolome Padyšák. Ich veľkosti sa líšia, dosahujú približne od 10 do 300 centimetrov. Ide o pieskovcové útvary, ktorých pôvod siaha zrejme do obdobia praveku pred 40 miliónmi rokov. To, ako vznikli, však ostáva veľkým tajomstvom – archeológovia radia gule k megalitickým záhadám. Niektorí ľudia dokonca veria, že Megonky sú vajíčka dinosaurov, iní, že ide o dielo mimozemšťanov.
S teóriou, že Megonky by mohli byť vajíčka dinosaurov, pracovali aj amatérski geológovia na Kysuciach, ktorí lokalitu dlho skúmali, až napokon jedného dňa objavili nečakaný a vzácny nález – kostru pravekého jaštera. Tá mala približne 3 metre, išlo pravdepodobne o dinosaurie mláďa. K nálezu boli prizvaní aj profesionálni geológovia, ktorí ho však spochybnili, keďže im nesedel vek horniny, kde bol nález objavený, s vekom samotných Megoniek, ktoré pochádzajú z geologicky mladšieho obdobia. Lenže nadšených amatérskych geológov tvrdenia profesionálov neodradili a s nadšením skúmajú túto záhadu aj naďalej.
Lokalita bola v roku 2003 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Okolie je krásne upravené. Ak sa tam vyberiete na výlet, môžete si posedieť na drevených lavičkách a obdivovať krásne scenérie a výhľady. Ak prejdete o kúsok ďalej, do lesa, v skalnom masíve nájdete ešte dve kamenné gule, no cesta k nim je strmá.
TIP
Ak obľubujete turistiku, tak po návšteve Megoniek sa môžete vydať pokoriť vrch Veľký Polom – najvyššiu tisícovku (1 067 m n. m.) na slovenskej strane Moravsko-sliezskych Beskýd. Ak prídete až na jeho vrcholovú časť, pamätajte, že tá je prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany. A ak vás fascinuje história Slovenska, vydajte sa do neďalekého Kysuckého múzea v Čadci alebo do obce Staškov, kde stojí rodný dom významného slovenského herca Jozefa Kronera.
Vlkolak v kláštore Máriačalád/Mariánska Čeľaď
Kláštor Máriačalád sa nachádza neďaleko obcí Podhájska a Veľké Lovce v hustom lese na samote. Traduje sa, že bol postavený ešte v bronzovej dobe. Kedysi patril mníchom, ktorí ho obývali, a nachádzali sa tam aj kúpele, záhrada či nemocnica. Z objektu sa zachovali tri krídla kláštorných budov. Napriek tomu, že snahy o rekonštrukciu aj na rekreačné účely boli, k ich realizácii nikdy neprišlo, lebo na to neboli financie.
Mnohí o kláštore hovoria ako o najstrašidelnejšom mieste na Slovensku. Traduje sa, že mnísi, ktorí tam kedysi žili, sa k miestnym obyvateľom nesprávali príliš pekne. V okolí tohto miesta zmizlo aj niekoľko mladých žien, ktoré sa našli znásilnené a zabité, a to práve spomínanými mníchmi. Z iného príbehu vyplýva, že tieto tragické udalosti mali na svedomí zbojníci, a aby miestnych obyvateľov zmiatli, obliekali si habity mníchov. Veľmi pravdepodobné je aj to, že celý strašidelný dojem z tohto miesta vznikol preto, lebo okolie kláštora je obrastené hlbokými a temnými lesmi s tajnými chodbami v podzemí. Územie bolo skúmané i lovcami duchov a povráva sa, že práve oni tam počuli rôzne hlasy a kroky či videli postavy.
Z povesti o kláštore vyplýva, že tam žil opát, ktorý bol hriešny a uspokojoval si svoje zvrátené chúťky – cez tajné chodby k sebe vodil mladé dievčatá a pred tým, ako ich zabil, ich znásilnil. Raz stretol dievča menom Terézia a chlapca Imricha, ktorí sa chystali zosobášiť. Dievčaťu narozprával, že pred svadbou sa musí vyspovedať. Zo spovednice však už nikdy nevyšlo. Onej noci sa opátovi prisnilo, že bol dievčinou prekliaty. Stal sa z neho vlkolak a dodnes vraj straší v ruinách kláštora a vyje na okolité dediny.
TIP
V obci Veľké Lovce určite navštívte tradičný viacgeneračný gazdovský dom, ktorý je síce zrekonštruovaný, no v rámci pôvodnej architektúry. Ide o malé súkromné múzeum, v ktorom sa návštevník dozvie, ako žili v minulosti naši predkovia – nachádza sa tam tradičný nábytok, pracovné nástroje či iné doplnky a zaujímavosti. Relax si užijete v liečivej geotermálnej vode na termálnom kúpalisku v Podhájskej, pričom súčasťou komplexu aj wellnesscentrum.
Kláštor Katarínka – mystické miesto
Kláštor Katarínka sa nachádza neďaleko Trnavy a obcí Dechtice a Naháč. Zrúcanina niekdajšieho Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej je ukrytá hlboko v lesoch Malých Karpát a ohúri vás mystickou atmosférou a majestátnosťou. Okolie kláštora v minulosti patrilo k významným pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy a navyše bolo sídlom noviciátu františkánov. V roku 1786 bol kláštor zrušený Jozefom II. Rehoľníci ho museli opustiť, a tak začal pustnúť. Zachovali sa z neho iba kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy.
Ešte pred existenciou samotného kláštora, v 15. storočí, stála na skalnom návrší nad Dubovským potokom gotická kaplnka. Podľa legendy sa v kaplnke zjavovala sv. Katarína mladému grófovi Jánovi Aponimu. Ten vraj opustil rodičov a chcel na tomto mieste ostať žiť ako pustovník. Mladého šľachtica však otec násilím odvliekol a na druhý deň Ján zomrel.
Sv. Katarína sa údajne zjavila aj istému pastierovi a v roku 1617 Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý na tom mieste oral. Počas prestávky sa išiel prejsť, a ako tak išiel, zbadal zavalený vchod do pivnice. Po schodoch sa dostal dnu a v pivnici uvidel dva sudy – v jednom boli zlaté a v druhom strieborné mince. Rozhodol sa sudy vyváľať von. Vygúľal prvý a vrátil sa po druhý. Len čo vošiel znovu do pivnice, prvý sud sa s veľkým rachotom zgúľal po schodoch, tak si pomyslel, že to preto, lebo ho nepodložil. Dal sa znovu do gúľania, a keď ho dostal von, podoprel ho, a ako išiel po druhý, prvý sa znova s veľkým hlukom zgúľal späť. Obzrel sa a pozrel do pivnice – zbadal tam stáť anjela s roztiahnutými krídlami, ktorý mu povedal, že tie peniaze musí nechať tam a len ten si ich môže vziať, kto obnoví Katarínku.
TIP
Ku kláštoru vedie rovná cesta, ktorú zvládnu bez problémov aj deti. V areáli sa nachádza úzkorozchodná lesná železnica, ktorá slúžila na zvážanie dreva do fabriky. Z Katarínky môžete vyraziť do obce Chtelnica, kde neobíďte kaštieľ, ktorý je dominantou a pýchou obce – obdivovať môžete krásnu architektúru, vzácne umelecké diela či siene. V obci Naháč môžete navštíviť pamätný dom osvietenského spisovateľa a farára Juraja Fándlyho a v Dolnej Krupej zase krásny kaštieľ, kde istý čas pobýval významný hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven.
Hrad Sklabiňa a paranormálne javy
Hrad Sklabiňa sa týči na nevysokom návrší nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny a v severozápadnej časti Veľkej Fatry. Patrí medzi najväčšie hrady v Žilinskom kraji. Bol vybudovaný v duchu ranej gotiky a pôvodne pozostával z troch samostatných celkov, no bol dobytý, vypálený a následne opevnený a prestavaný.
S hradom sa spájajú viaceré záhadné, až mrazivé legendy – niektoré vraj majú historický základ, iné sú skôr rozprávkové. K najznámejším patrí legenda o panne zakliatej v neďalekej Katovej skale, o čiernych rytieroch bez tvárí, o rinčaní reťazí počas búrok či o korheľskom hadovi, ktorý údajne dodnes žije v hradnom podzemí.
Podľa legiend a kronikárskych záznamov mal hrad tajné podzemné chodby, pričom jedna ho spájala s iným hradom – so Znievom. V chodbách vraj býval obrovský had, ktorý sa napájal krvou a vínom zo sudov. Tieto podzemné chodby sú dodnes záhadou, nikto ich nikdy nenašiel, napriek tomu mnohí tvrdili, že boli centrom obradov čiernej mágie. Český spisovateľ Arnošt Vašíček sa nad tým zamýšľa vo svojej knihe Setkání s tajemnem: „Had je obľúbenou symbolikou satana a víno s krvou rekvizitou diabolských omší. Znamená to teda, že sa v hlbinách hradu konali orgie a obrady čiernej mágie a že príliv zla, ktorý tieto rituály vyvolali, sa dodnes spontánne prejavuje? Sú tajomné javy pozorované návštevníkmi hradu ozvenou hroznej minulosti a svedectvom o prieniku neznámych síl?“
Mnohí ľudia, ktorí zrúcaninu hradu navštívili, opisujú jeho tajuplnú atmosféru a zvláštny skľučujúci či stiesnený pocit. Okrem toho sa našli takí, ktorí na tomto mieste zažili rôzne paranormálne javy či desivé situácie. Keď sa totiž nad horami strhne silná búrka, hrad ožíva a v jeho útrobách počuť podivné zvuky a výkriky, dokonca je možné zazrieť siluety tajomných postáv v plášťoch.
Na hrade Sklabiňa pobudol spolu s priateľom aj Ivo Adámek z Ostravy, ktorý svoj zážitok opísal vo Vašíčkovej knihe: „Bolo to v auguste. Bolo jasno, sucho a teplo. Rozbili sme tábor na hlavnom nádvorí, niečo sme zjedli a podrobili ruiny prvému prieskumu. Navzdory stiesnenému pocitu z odľahlosti a zo samoty sa nám trosky páčili a my sme sa rozhodli niekoľko dní zostať. […] Ibaže idyla netrvala dlho. Po niekoľkých dňoch sa navečer obloha zatiahla ťažkými chmárami a hromy – v duchu tradície – divo bili. Išli sme spať sužovaní stále rastúcim pocitom tiesne. A potom to vypuklo. Zatiaľ čo vonku zúrila búrka a blesky križovali oblohu, hrad ožil. Dole priamo pod nami sa ozývali celkom zreteľné ťažké dunivé kroky okovaných topánok. Počuli sme rinčanie reťazí. Kov narážal na kov ako pri šerme. Počuli sme tlmené hlasy, ktorým nebolo rozumieť, a ďalšie podivné, ťažko definovateľné zvuky, ktoré sa ozývali ako z podzemia, tak aj zvonku, z nádvoria. Mali sme strach. Nechápali sme, čo sa vlastne deje. Malým okienkom s výhľadom na trosky hlavnej budovy sme zazreli akýsi pohyb. Niekto v temnom plášti sa pohyboval hore po ruinách. Ani pri jasných zábleskoch mu nebolo vidieť do tváre, skôr sa zdalo, že žiadnu nemá.“
TIP
Po návšteve hradu Sklabiňa sa môžete vydať na turistiku na neďalekú Katovu skalu opradenú temnou povesťou, podľa ktorej je v skale zakliata mladá dievčina. Na skalu môžete vystúpiť červenou trasou, ktorá je nenáročná, trvá približne hodinku a z vrcholu si vychutnáte krásne výhľady na Veľkú Fatru, časť Turčianskej kotliny aj na Lúčanskú Fatru. Zároveň môžete navštíviť dve pekné rozhľadne v blízkom okolí, ktoré tiež ponúkajú krásne výhľady na okolie. Ide o rozhľadňu na Tŕní v obci Turčianske Jaseno a rozhľadňu na Kalníku v obci Belá-Dulice.
Záhadné javy v Katovom dome v Trenčíne
Katov dom, postavený v 16. storočí, je jedinou renesančnou budovou tohto typu v Trenčíne. Z názvu môžeme predpokladať, že dom obýval miestny kat, ktorý zvyčajne uskutočňoval popravy neďaleko dolnej brány (dnešná mestská veža).
Povráva sa, že v tomto dome sa dejú záhadné a nevysvetliteľné javy. Sprievodkyňa Jitka Šišlíková opísala, ako sa v ňom zvyknú hýbať ťažké predmety a z domu sa ozýva čudné búchanie. V minulosti vraj bolo súčasťou tohto obydlia aj väzenie, kde boli ľudia mučení, aby sa priznali k spáchaniu zlých skutkov. Miestnosť, v ktorej sa zvláštne javy odohrali, sa v súčasnosti nazýva Právo a spravodlivosť. V lete 2006, keď bolo v miestnosti asi 15 ľudí, sa odrazu rozhojdala ťažká klada na mučenie, visiaca na lanku na stene. Lietala prudko do boku a odrazu sama zastala. Turisti sa zľakli a hneď vyšli von. Všetci vraj stáli od klady asi 3 metre a nebolo teda možné, aby to zapríčinil ktokoľvek z nich. Táto situácia sa dokonca ešte dvakrát zopakovala.
Sprievodkyňa opísala aj ďalší záhadný jav, a to silné búchanie, ktoré sa v dome sem-tam ozve, no, paradoxne, spadnuté na zemi nie je nikdy nič. Dom vraj v minulosti navštívil už aj kňaz a ten povedal, že tieto záhady môžu súvisieť s dušami umučených ľudí.
TIP
Okolie Trenčína ponúka mnohé tipy na výlet. Jedným z nich je jednoznačne Trenčiansky hrad, mestská veža či kláštor Veľká Skalka. Krásne výhľady poskytne rozhľadňa Soblahov-Dúbravka, a to na Biele Karpaty, Považský Inovec či Strážovské vrchy. Navštíviť môžete aj Jánošíkovu jaskyňu alebo lesnícky náučný chodník Jeleň-Baračka, obe v Trenčianskych Tepliciach.
Dom duchov v Štiavnických Baniach
Štiavnické Bane, to je malebná banícka obec v okrese Banská Štiavnica, ktorá vznikla z dvoch sídelných celkov – z osád Sigelsberg a Vindšachta. Dedinka láka turistov nielen vďaka svojej histórii, ale aj jednej záhade. Tou je takzvaný dom duchov, ktorý kedysi slúžil ako továreň na výrobu pušného prachu a počas vojny sa využíval ako úkryt. Miestni obyvatelia tvrdia, že s domom sa spájajú nadprirodzené a nevysvetliteľné veci. Napriek tomu má vyše 500-ročný dom majiteľa, ktorý síce nepopiera, že sa v ňom stretol s niekoľkými čudnými úkazmi, ale vraj sa mu v ňom žije (spolu s jeho dcérkami) nečakane dobre a príjemne.
Zaujímavé je, že v tejto obci môžete nájsť ešte jeden „strašidelný dom“. Ten síce nemá takú bohatú históriu, keďže ide o nedokončenú stavbu, no na historky naháňajúce strach bohatý je. Spájajú sa totiž s domom, ktorý pôvodne stál na mieste rozostavanej budovy. Jedna z nich hovorí o tom, ako v pôvodnom starom dome zomrel nemecký vojak krutou smrťou. Druhá svetová vojna bola na konci a majiteľov vraj prosil, aby ho nezabíjali. Povráva sa, že tí ho zabili pracovnými nástrojmi drastickým spôsobom. Ľudia tento príbeh o duši, ktorá neodpočíva v pokoji, považujú za možnú príčinu zvláštnych vecí, ktoré sa v „novostavbe“ dejú. Napokon, aj samotní robotníci, ktorí na dome pracovali, potvrdzujú nepríjemnú energiu a odmietli sa podieľať na ďalších prácach. Napriek lukratívnej lokalite blízko tajchu je dom stále nedostavaný a vzhľadom na nepríjemnú publicitu prilákal viacerých lovcov duchov či dokonca televíznu stanicu BBC.
TIP
Ak do oblasti Štiavnických Baní zavítate v letných mesiacoch, bude to ideálna príležitosť príjemne sa schladiť v tamojších jazerách a tajchoch, ktorými sú napríklad Evičkino jazero, Vindšachtské jazero, Malé a Veľké Richnavské jazero, tajch Klinger či Hodrušské jazero. Milovníci histórie si prídu na svoje aj vďaka vychádzke po historicko-náučnom chodníku obcou Štiavnické Bane, tzv. Piargskou špacírkou. Banská Štiavnica zase ponúka možnosti na celodenné výlety – v tomto meste sa určite nebudete nudiť a obľúbené miesto si nájde každý člen rodiny, malý či veľký. Navštíviť môžete Banské múzeum v prírode, Starý a Nový zámok, banskoštiavnický betlehem, Banku lásky, botanickú záhradu či nádhernú banskoštiavnickú kalváriu.
Ponuka slovenských záhad či tajomných miest je pomerne pestrá. Niektoré možno nie sú až tak veľmi záhadami, no prekvapia svojou tajomnou a mystickou atmosférou. Na takéto miesta sa človek nevydá, aby záhadu rozlúštil, ale aby sa pohral so svojou fantáziou a zároveň odhalil ďalšie krásne a zaujímavé slovenské miesta. Navštívili ste nejaké tajomné miesto Slovenska? Ktoré ďalšie sú súčasťou vašich cestovateľských plánov?
Ďalšie tajomstvom opradené miesta, ktoré môžete navštíviť a o ktorých sme v minulosti už čo-to napísali
- Kúpele Korytnica – ako sa z vychýrených kúpeľov stalo miesto duchov
- Pútnické miesta na Slovensku – ich príbehy a tajomstvá
- Seriál Tajomnô: Val obrov – jedna z najväčších záhad dejín Slovenska
- Záhadný Velestúr: dôkaz o pradávnej histórii alebo podvrh?
- Kde sa končia povery a začína sa pravda o tribečskom štvoruholníku?
- Seriál Tajomnô: Rondely majú viac ako 4 000 rokov
- Seriál Tajomnô: Čo je záhadné na pyramídovom trojvrší v Markušovciach?
- Lovci duchov na Oravskom hrade: potvrdili paranormálne javy?
- Seriál Tajomnô: Mesačná jaskyňa – vytvorili ju mimozemšťania?
- Seriál Tajomnô: Templári v ludrovskom kostolíku?
